Basnicky.sk

Sny nám horia v atmosfére tmy,
horíš ty, horím ja, to sme boli my...
Kyslíka je stále menej,
oheň zhasína nasýtený nami.
Popol, čo zostal na zemi roztrúsený,
a na kopách,
si stála, vedľa mňa,
po celý čas stál som i ja,
držal tvoju ruku,
nespomínaj mi tú cestu,
keď padáme obaja,
aspoň spolu, nie sami.
Do oblakov rád padnem,
ešte stále ťa držím,
a ty ma objímaš,
zachránení láskou,
vydržala všetko,
neodlúčiteľní,
hladíš ma nehou,
chránim ťa pohľadom,
čo nechcem stratiť,
nedám si zobrať,
ľúbosť daná len nám dvom.
Vymýšľame nové sny,
v hlavných rolách,
iba my, láska,
ten príbeh nemenný.
V obrazoch bez zrkadiel,
vo svete bez mŕtvych tiel.
V ňom navždy rád zostanem,
s tebou už nerozoznám,
či v nebi a či na zemi,
v sladkom opojení lietam.