Basnicky.sk

Znova klesáš pod ťarchou rán,
keď ťarchou sa tvoj život stáva.
Svetlo ti kradne osud sám,
a ty sa mu poddávaš.

Opäť bez boja víťazí,
nad dušou zronenou.
Tá duša vnútri smúti,
s hlavou sklonenou,
k nebesám prosí.

Vzďaľuješ sa na míle,
od tých šťastných chvíľ,
čo prežila si v radosti,
kým...

Si sama ako steblo trávy,
čo unáša ho vietor niekam.
Či ako kvapka čistej rosy,
ktorú slnko kradne riekam.

Ja ťa však rád chytím do dlaní,
vdýchnem život nový.
Pomôžem ti s krížom trápení,
nebudem len snový.