Ako vtáča, čo vypadlo z hniezda
stojím tu sama a niet pre mňa miesta
nikto nezastane, každý chce pokoj
ty hľadáš tiež cestu bokom
prázdno v duši a v srdci tieseň
dokedy bude vo mne tá jeseň
bremeno nechcem a znova ho nesiem
počúvam stále iba čo nesmiem
výčitky rútia sa na mňa jak kameň
ak opäť spadnem, už nevstanem
načo sa nám vždy znovu dvíhať
takýto život nedá mi dýchať
zatváram oči, necítim nič
možno, raz ma pochopíš
Dátum vloženia 25. 10. 2005 16:41Mimka
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2180
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Peta
velmi pekne
25. 10. 2005 18:43 - von Schwerzell
dalsia pekna hrava basen...
2. 11. 2005 17:29 - SARA17
Nádherné, nemám slov...
10. 11. 2005 10:01 - mikuška
výčitky rútia sa na mňa jak kameň
ak opäť spadnem, už nevstanem
načo sa nám vždy znovu dvíhať
takýto život nedá mi dýchať
,,,super
15. 11. 2005 16:26 - Tinuškaaa
fakt pekné....mate tu vsetci talent
10. 4. 2007 23:11