Temna dusa
Ako si to predstavujem?
Jedného dňa sa všetci stretneme. Stretneme sa na pustatine a nikto nás nebude rušiť. Nebudeme musieť nič povedať, ale aj tak budeme spoločne plakať, smiať sa a nadávať na svet. Stretneme naše včerajšie, dnešné a aj zajtrajšie lásky. Nebudeme im musieť nič povedať. To miesto kde sa stretneme bude zázračné. Nikto nič nepovie a aj tak budeme na jednej vlnovej dĺžke. Raz budeme malé deti raz starčekovia a raz priemerný dospelý. Nikto nebude viac a nikto menej. Ale tu sa rozhodne ako budeme pokračovať. No podaktorí sa rozhodnú ísť aj proti vôli najvyššieho, cestou ktorou idú ich milované osoby. Tu sa rozhodne kto bude vyššie a kto nižšie. Tu sa rozhodne zvyšok nášho bytia-nebytia. Na pustatine to bol len osud bez obalu a len jeho hrubá podstata. Teraz ho musíme vziať a dať mu šaty podľa nášho výberu. Je to len na nás. Naša cesta, naše oblečenie.
Dátum vloženia 22. 9. 2008 17:28Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1943
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti