Basnicky.sk

Letím na krídlach nekonečných,
nesúcich ma ´prieč krajinou,
tak krutou a pritom nežnou,
tou, ktorá mi je rodinou.

Chlad mojich očí zarmucuje kvety,
skláňajúce sa v teple letných dní,
práhnuce po vode tak ako ty
práhneš po mne...
Ale zabudni!

Bol si jediné, v čo verila som,
držiace ma vždy nad vodou.
Škoda, že ľúbiť zabudla som-
-mám dosť tých tvojich podvodov!

Mám dosť záhadných maličkostí,
deň ktoré sužujú mi len.
Zmizni, ak vážiš si svoje kosti,
a späť vráť sa až v súdny deň.

Spýtaj sa Boha, či odpustí ti!
A mne svätý pokoj daj.
Zabudni, že sme kamaráti.
Ku mne sa nikdy nevracaj!