Nerozmýšľam iba píšem, píšem to čo moje srdce chce, aby vedel celý svet, že krajšieho dievčatka pre mňa, na svete niet. Tá tvár, tie oči žiarivé, to krásne, hebké, nežné ženské telo, ktoré keď hladím... nedýcham... nedýcham aby som CÍTIL A POČUL každučký nádych, výdych, tlkot srdca, ktoré viem že bije, a že bije len pre mňa, každučké chvenie, každučký pohyb nahého ženského tela, ktorý preráža vzduch a ten ma chladí, ako navonok, tak aj vo vnútri, keby som to nebol spravil... zhorel by som. Raz keď to prestanem cítiť, keď zatajím dych a neucítim nič....začnem pomaly horieť a zhorím do tla ako drevená tyč. Tak preto budem bojovať so všetkým a s každým, pre ten nežný vánok, čo robí to srdce ktoré bije pre mňa, čo ma tak chladí, keď horím, čo vytvára môj chlad na tele a srdci... tak preto, tak naozaj preto, ten človek je súci, pre boj pre boj o lásku, ktorú som doteraz videl len vo filme.. či na obrázku. Pre toho človeka sa to oplatí a ja budem... budem bojovať naveky, pre človeka, ktorý jediný ma môže strážiť, svojím tlkotom srdca ma bude chrániť pred zhorením. Boj pre človeka, ktorého keď skutočne ľúbiš nikdy nie je zbytočný, nemá časové, alebo vekové ohraničenie je to boj navždy. Boj nikdy nebol a nebude ľahký ale, dobrý vojak vždy prežije a zvíťazí... preto chcem byť dobrým vojakom v tom boji ktorý sa volá „ľúbim ťa Janka“. Teraz mam len pocity víťaztva, aj keď viem že nemôžu byť stále, a hlasno vravím v tejto správe, vravím že nebudem len víťaziť, ale napriek tomu nevzdám sa a nenechám sa poraziť. Tak ako to začalo príbehom dvoch, tak to teraz pokračuje. Pokračuje krásny príbeh.. príbehom ženy a muža, čo tak silno po sebe túžili až do chvíle, kým si ten film na realitu, nepremenili. Realitou je, že nemôžme byť spolu, no každú voľnú chvíľku v srdci venujeme jeden druhému. No vidia to moje oči, keď sa tie dve srdcia stretnú, že sú to stretnutia plné otvorenosti, lásky a porozumenia, plné debát zážitkov a nechceného lúčenia. To lúčenie, to nie je len tak a nie je ani ľahké, aj keď vedia že to musí tak byť aby ta nová láska mohla ďalej žiť, v tej poslednej minúte si chcú povedať ešte tak veľa, všetko čo nestihli, povedať si v tej krátkej chvíli čo krásneho spolu zažili. Tú chvíľu venujú jeden druhému, tak veľa myšlienok, vecí, že nevedia čím začať, preto z nich slovko nevyjde a naďalej budú len mlčať. Je len ticho... ticho a pohľady... pohľady do filmu ktorý si spravili. Keď doňho hladia, vidia v ňom ako sa šťastne ľúbili.... vidia v ňom tu krátku chviĺku, ktorú spolu v náručí prežili. V tom tichu počuť silný tlkot dvoch sŕdc, čo bijú rovnako, ale nie len naoko... on pre ňu a ona pre neho.
Chiméne :-) cmuk zo srdiečka čo je stále chladené tým vánkom, ktoré robí to tvoje veľké srdce pre mňa... to čo ma chladí a bude chladiť keď tvoje srdiečko bije a bude biť pre mňa.
Dátum vloženia 20. 9. 2008 04:05cekinito
Nerozmýšlam iba píšem...
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 1636
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- rohlík
ono to po chvilke zacalo nudit..nevravim ale ze je to zle..pre mna to ale nie je
22. 9. 2008 00:05