Basnicky.sk

Na Zemi žije jedna osoba,
tú nám zoslal Pán z neba.
Život ľahký nemala,
do cesty jej prišla nejedna skala.
A možno ďalšie prídu...

V tejto básni chcem povedať,
čo by som jej všetko chcela ako vďaku darovať.
Veď ty, mamka milá, vychovala si nás.
Ukázala nám svet plný zla i krás.
Naučila si nás žiť,
naučila si nás vo svete sa presadiť.
Ukázala si nám lásku i nenávisť,
dobrosrdečnosť i závisť.
Bohatstvo a skromnosť,
smrť i večnosť.

Po dlhých rokoch si s nami sama ostala,
láska tvojho života skonala.
Ocko odišiel do neba príliš skoro,
no predsa veľa z neho v našich srdciach zostalo.
Vryl sa nám do sŕdc,
tie ryhy sú večné...
Plačem a bijem sa do pŕs,
len ty si nám vrátila lúče slnečné.

Na to všetko som nezabudla,
to nie...
Život však ďalej svojou cestou plynie.

Sedím tu po nociach,
slzy sa lesknú v mojich očiach.
Ty si tá, ktorej patrí moja vďaka srdečná,
moja láska a hrdosť večná.
Ľúbim ťa!

Tisíckrát vďakuje vysloviť chcem,
pre niekoho je mamka ako ty nesplnený sen.
Chcem ti povedať, že si anjel náš,
v srdciach našich stále miesto máš.

Nie vždy to máš s nami ľahké,
občas nám ujdú slová prchké.
Lenže pri každej hádke,
pri slzách tvojich,
mám výčitky svedomia ťažké
a cítim pálenie sĺz aj v tých mojich.
Cestu k sebe si však stále nájdeme,
aj to najhoršie si odpustiť vieme.
Staráš sa o nás veľmi vzorne,
dávaš nám všetko nezištne a pokorne!