Basnicky.sk

Pomaly padá dážď na polia,
nie je už nič, čo ich zastaví.
Dúfaš, že tie nádeje nezhoria,
vieš, že zato ti to nestojí.

Ako mám byť stratený
a zároveň teba opustiť?
Ako mám byť stratený,
keď neviem kam mám ísť.

Nechcem byť pirát, čo chodí za zlatom
a túžiť po tom aby ma osud viedol?
Nechaj ma ísť svojou cestou, nie osudom,
nechcem už viac priznať, že som sa splietol.

Nemal byť život len radosť,
kým Eva nezjedla sveta jablko?
Nemal byť svet samé šťastie,
kym som sa ho nedotkol?

Popálil som sa na hviezdach,
nechcem ťa už nikdy vidieť.
Rozbila si ma na malé kúsky,
zničila si ma ako celý svet.

Si moje chladné slnko,
ja ťa milujem a ty mňa nie.
Predstavenie sa skončilo
a za oponou je sklamanie.