Basnicky.sk

Už dozneli žitia môjho zvony,
hluchý, bez farieb je svet.
Smrť na hrobné zvony zvoní,
odumrel môj kvet.

Šíp osudu krídla mi preťal,
smútku väzňom som sa stal.
Lepšie držať som si život mal.
Prečo do kmeňa osudu mäkko som ťal?

Prečo srdce mi zmrzlo?
Prestal búšiť život v ňom.
Prečo zlomené mám krídlo?
Smrť je láska po inom.

Zo skaly tryskne prameň,
z mŕtvosti leje sa život.,
Žily menia sa na kameň,
v duši cloní mi mrákota.

Koľko smútku, žiaľu, zloby, na svete je,
až zázrak, kto temno prežije.
Prečo nie meč, smrť kmása mi život,
ale láska srdce zasiahla mi clivo?

Život v očiach ľahol v prach,
v popol sa mení láska.
Smrť prekročila domu prah,
kdeže je tá kráska?

Zbiera sa vo mne sila,
čo na ňu hľadím očami,
v mojej duši láska prežila,
za ňou idem sveta morami.

No hoc kto o život mi snaží,
sily moje mi váži,
cez zlo sa prebijem,
vstanem z mŕtvych, ožijem.