Basnicky.sk

Do nasich zivotov vrútila sa neistota
Blúdime po tmavých nociach, w ktorých stretá nás len samota.

Láska, krása, úsmevy dokonca i farby nás opustili
no tichý plač a weľká bolesť w naších srdciach nawždy zostali.

Prišli noci kruté, ked nikdy nespím
Len oci twoje smutné stále vidím.

Wšade počujem twoj hlas,
srdce ranil si mi, keď klamal si mi zas.

Spomienky na teba sa náhle rútia
cítim chlad-už i hviezdy a nebo smútia.

Pocity prázdna náhle niečo ruší
Moje srdce rýchlo sa rozbuší.

Hmla sa stráca
Vidím matný obrys-niekto prichádza.

Nie!-kričíš
....že si ma lúbil neskoro zistíš.

Žiť bez teba nemôžem
No že si bol s inou odpustiť nedokážem.

Čo iné robiť môžem!?
Na zemi leskne sa črep... na wiac sa nezmôžem.

Je tmavá noc a ja sa opeť w hustej hmle strácam
Už cítim teplo-krvácam!

W twojich očiach odraža sa obraz mojho krvácajúceho tela
Buď mi werný-len to som chcela!

Už je wšak príliž neskoro
A z nás len kruté ticho zostalo.