Basnicky.sk

Túlam sa po ráne, lietam v oblakoch,
hľadám na zemi čosi farebné.
Pátram po tebe bez pomoci či náznakov,
hľadám hniezdo tvojej tváre nádhernej.

Kde je miesto, keď v noci spávaš,
kde sa vlastne za rána budíš?
Tam, kde piesne šuchoce si tráva,
tam, kde je nebeský raj ľudí.

Klamala si srdciam,
kam vlievaš falošné nádeje?
Čas by aj chcel ísť no nemá kam,
je to len mlyn, čo z posledného nemelie.

Opíjam sa večer pravdou,
hoc pre iných pijem iba víno.
Nemám svoje sny, na nič som sa nezmohol,
len pre svoju dušu zožieral sa vinou.

Spomienky mi krátia život na zemi,
v tejto škrupine zvanej telo.
Chcem vidieť, chcem zostať nemý,
túžim poznať klamstvá, no nechcem poznať klamárov.

Osud ma nemá veľmi rád,
do knižky si črtá o mne zápisky.
Riadi mi cesty ako môj kat
a stále cestuje s nebeským.

Potápa sa mi loď,
spoznávam hĺbky, padám.
Nemá zmysel ďalej stáť,
nemá už kto piesne skladať?

Čakám na lavičke v parku,
už dávno nemám čas na dlani.
Začína sa čas smútku,
skončil sa čas želaní.