Basnicky.sk

Som celkom prázdny
aj vietor už len nemo fúka.
Unavený z hlúpych kázní,
žijem život, čo mi Diabol núkal.

Z ozveny počujem tvoju pieseň,
tú smutnú pieseň slávikov.
Daj mi nádej, čo mi ťa z neba znesie,
daj mi toľko lásky, aby som si nezvykol.

Nepáči sa mi to slnko,
čo len na mňa nesvieti.
Počuť len vytie vlkov,
čo moje svetlo zatieni.

Ako môžeš lietať v takej hrôze?
Prečo spievaš tým sladkým hlasom?
Keď vo svete už láska nevládze,
keď svet ju zhodil krásou.

Kde srdce moje väzníš,
do ktorej klietky si ho zavrela?
Kedy mi ho naspäť vrátiš,
vo mne je otázka nesmelá.

Nechaj hviezdy nech si ďalej svietia,
v potoku vlnka nech sa vlní.
Každý svoj život ti požičiam,
každé želanie ti splním.

Chcem vidieť tvoje krásne oči,
túžim ochutnať tvoje pery.
Viem, že lásku nezmyjem,
viem, že v lásku verím.

Ozvena tvojho hlasu,
to sú tie najkrajšie tóny.
V srdci mi zvony bijú
a na lásku mi srdce zvoní.

Tíško fúka ti vietor do vlasov,
spieva moje piesne pre teba.
Dávam ti lásku čo sám nemal som,
spieva pre slávika bez mena.