Basnicky.sk

Moje srdce je väzňom,
v snoch a túžbach iných.
Väznia ma ohňom a železom,
nevidia kto nie je vinný.

Ja som vinný za hriechy,
za tie, čo voči láske som spáchal.
Nazmar vyjdú druhých útechy,
keď srdce k osudu som zlákal.

Povedala „nie“ a v duši to bolelo,
snívam a či blúznim?
Mne sa zrútil svet, chaos ma ovládol,
zo spánku smútok ma budí.

Poď so mnou anjel,
poď srdca môjho pani.
V živote som všetko videl
a nevedel čo je za ním.

Stojíš a si pri mne,
predsa však si ďaleko.
Čo je to vlastne úprimné
a čo milovať od vekov?

Prosím povedz, že máš v sebe kúsok miesta,
trochu miesta kde môžem sa skryť.
Prosím neber mi krídla, keď chcem lietať,
prosím neber mi život, keď chcem žiť.