Basnicky.sk

Život ma zrazil z nôh,
osud mi zlomil krídla.
Odkedy bytie nie je kruh,
sny bývajú na bydlách.

Tam, kde ja som raz žialil,
nepočuť viac detský krik.
Život ma v tých miestach väznil,
nie je môj priateľ, on je žalárnik.

Snáď ma nevidíš, anjel,
počas týchto krutých dní?
Človek je hriešny, ona sa nenaje,
len potichu druhým závidí.

Tu však už nie je šťastie ani žiaľ,
vládne tu len nemé ticho.
Tam, kde kedysi vietor vial,
počuť ozveny z prázdnych vzdychov.

A tak si spievam pieseň tajomného jaštera,
život sa s nikým nikdy nemaznal.
Cítim ako na mňa oči upiera,
cítim jeho chladný pohľad do prázdna.