Basnicky.sk

Mám za sebou ťažký deň,
chcem úsmev, čo ma vylieči.
Nosím si v taške nemý sen,
že chcem vidieť lásku no nemám čím.

Dážď mi srdce premočil,
vietor mi odfúkol všetky sny.
Všade sú slzy kade vkročím,
vo dne sú noci a v nociach dni.

Zastavil autobus a kráčam doň,
vidím tie nemé, prázdne tváre.
Teba som videl ako svietiš von,
myšlienky po snoch už nie sú samé.

Stojíš tu predo mnou a hľadíš do zeme,
povedz niečo nech viem, že si skutočná.
Doteraz mám spomienky nemenné,
no ani dodnes ťa vlastne nepoznám.

Vystúpila si von a pršať prestalo,
mesiac vedel, že si to ty, anjel.
Hviezdy tušili, že ty si to nočné slnko,
ktoré nikto nikdy nevidel.

Ľutujem, že sa len mohlo stať,
ľutujem, že som stratil všetok čas.
Tvoj úsmev do smrti ma bude hriať,
čakám, kedy opäť prídeš medzi nás.