Usmievavú v modrom svetle
som ťa dnes nahú videl stať.
Ľudia nechápu tvoju nahosť
a slova čo kráčajú ti z pier.
Otáčaš sa v protismere času
len tak, bez obáv a strát.
Rozdávať chceš lásku
pochopenie, mier.
Svojim dotykom
by si dokázala liečiť.
Stačí ti tak málo
a tak veľa dávaš.
plačem, ja i nebo,
keď krvácaš...
v kúte nepochopená.
Dátum vloženia 15. 9. 2008 14:10risko79
Žena bez domova
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1514
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti