Nenaučila si nás
ako sa máme nebáť
keď odídeš bez nás preč
ako sa začať smiať
neplakať v každej tme
vyklíčia zlaté klasy
dozrejú vínam slzy
najhorší bude pocit
čo rovnako stále mrzí
nechala si pôdy dúh
nechala si počet stých
načo je to ale dobré
keď nebudeš s nami ty
tvoje meno
tvoje slová
dali mi viac
a dali mi to znova
možno raz pochopím
prečo strácam reč
nenaučila si nás
...
aké je zostaň tu
kým ty navždy odídeš preč
Dátum vloženia 12. 9. 2008 12:02DAN VAN MAR 
Mária
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2066
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DAN VAN MAR (napísal autor básne)
znovu raz venujem svojej nebohej babičke,nech už je kdekoľvek ...všetko najlepšie k meninám
12. 9. 2008 12:04 - zafirus
no Dan táto ma dojala velmi dorbá ako po citovej stránke tak aj dobre vybraté slová
aj celkovo s peknou atmosferou sa to nesie v spomienkach minulosti super Dan
12. 9. 2008 12:13 - milson5
12. 9. 2008 12:14 - ludiana
milé
12. 9. 2008 13:27 - nickmyname49
Výborne, super. Niet k tomu čo dodať.
12. 9. 2008 16:23 - Woodhill
páči sa
12. 9. 2008 18:38 - DAN VAN MAR (napísal autor básne)
Ďakujem .
12. 9. 2008 18:58 - predpolnocna a.
12. 9. 2008 21:23 - eufrozina
toto hej...
13. 9. 2008 12:42