povedal mi,
vykop jamu,
viac dlhú ako širokú
a nech je hlbšia,
než je koreň
dvojročného dubu
a tak som kopal
a narazil na skalu,
tisíce kameňov
vyhladených riekou,
dnes živou len
v ich tvárach
ležali tam
jeden na druhom,
v nekonečných radoch,
ako múry
zabudnutých miest
bez spomienok
na ľudí,
na hlasy,
radosti a uzdravenia
a na všetko to,
na čo si spomínam ja...
a tak
som tú jamu vykopal,
a odišiel
sám
nedokázal som to,
stať sa svojím vlastným
Judášom
Dátum vloženia 10. 9. 2008 23:02rohlík 
Jama
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1338
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
gratulujem k basnipre mna tvoja doteraz najlepsia
11. 9. 2008 00:04 - niklíkov
rožok, tak teda klobúk dolu, toto si napísal velmi dobre!
11. 9. 2008 07:58 - Saphira
a mne sa lúbi....toto ti nejak vyšlo
11. 9. 2008 07:59 - rohlík (napísal autor básne)
dik
11. 9. 2008 13:57 - jasterickova
toto je take ine na ake som u teba zvyknuta, ale tiez sa mi paci
11. 9. 2008 21:59 - rohlík (napísal autor básne)
11. 9. 2008 22:11