Spovedám sa zoči voči,
do tých hnedých pod obočím.
Spovedám sa teba priateľ
vlej mi do sĺz malú nádej.
Šnúrky vejúce na kraji mosta
ako otázka veľmi prostá.
Koho náruč raz ten zdobil,
kto dokreslí jeho profil?
„Vidím to už veľmi hmlisto,
ked začínal som prvým listom“.
Spoznanie vtedy aniela,
pero mu láskou naplňal.
„Priznávam vinu z najhoršieho skutku,
zavinenie jeho smútku,
ukradnutia jeho krídel,
beriem trest za svoj prídel“.
Dnes sú hviezdy veľmi krásne,
zostanú v pamäti veľmi jasne.
„Nevládzem už ubližovať láske,
stretneme sa priatelu, raz ked zhasne“.
Ako šnúrky vejúce na kraji mosta,
ako otázka veľmi prostá...
Kde svoje krídla mal?
Ked navždy svoje hviezdy pochoval?
Dátum vloženia 7. 9. 2008 22:25Naismith19
Spoveď šnúrok
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1258
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Syber
vieš ono som celkom rád ze si sa tu pristavil a dal to sem (nechcel by som ani tak hodnotiť formu tvojej básne) dnes je uz poezia o nieco dalej ako rýmy typu xxyy, viazaný verš je ťažká cesta, u teba sa mi pácila myslienka vo 4 versi... takže skúšaj a čítaj...
8. 9. 2008 17:19 - Naismith19 (napísal autor básne)
ďakujem Syber..rýmom aabb píšem rád lebo sami to dobre počúva ked to čítam..skúšal som aj inak ale nejak som to nebol ja..ale aj tak ja nie som nejaký extra básnik som skôr taký "príležitostný"..ked mám veľlkú hromadu citov a potrebujem to dostať von..ale dakujem za tvoj názor
8. 9. 2008 21:58