Basnicky.sk

Horuci plast a hodvabne vlasy,
tien mu padal na lica,
v poslednom zablesku vidim hrb,
svalnate ruky a v jednej z nich slepecka palica..


Podidem k nemu a on dviha hlavu nemu,
neverim, nechapem,
podava ruku, place,
chcem ta, myslim na tie vlasy,
kricim: chcem ta za odmenu..


Zrazu fukol vietor a vidno bolo oci,
na malu chvilu zazrela som svetlo, cela som chvela,
bo okrem oci aj rohy , no i kridla vidiet bolo,
fukol zas vietor, na neho, na anjela..


Tearaz podisla som blizsie ja,on to citil,
bez slov, bez nadeji, bez pohladov,
odhodil palicu, spadol, vstava,
vraj moj pohlad ho schytil..


Kiezby, ale predsa, odhodlam sa zasa,
pomaly davam kapucnu dole, cakam,
cakam ci pride pohroma, ci spasa..


Zrazu sa otvaraju slepe oci,
krv, co sa z nich vali pijem, ani neviem preco,
citim to, citim chvenie, ale jeho,
skusme to povie, ludskou recou..



Skusme co?A zrazu odchadzam, vravim, ze vratim..
Kedy? Dnes? Zahalil si zasa tvar..
Citim, ze sa nieco stane, nieco dobre, pre svet..
Nechod, prosim, pod so mnou, na oltar..


Podava mi zasa ruku, zasa,
no uz nie je s palicou,
citim uz len jeho zuby vo mne,
citim, podme, je to spasa..


Ked som len bez slov lezala v kaluzi krvi taka naha,
a pomaly, som zatvarala oci,
zomierajuc prezivala kopu blaha..