Basnicky.sk

V listoch jesennych stromov
kricali zvonce jarne,
zo sposobu akym vyli na mesiac,
hned bolo jasne, ze bude vonku sparne..


Vzdy, ked vence vyju byva teplo,
tak, ako prvy letny mraz,
vo vzduchu citit, ze sa nieco stane,
vzdy sa stava, kazdy krat..


A dnesok bol iny, tiez vyli,
no uz tielka i krv z noh nahych zvonov
a z ust sa vali voda kalna,
predzvest, nadej, stan sa babkou onou..


Musis sa stat, oni by to chceli,
na tvoje hriechy zabudaju zvonce,
kiezby sme dnes nevedeli,
ako casto chodia konce..


Nuz nevadi,zvykli si vsetci,
i my, i ti, ktori zavidia,
pre zlost, pre tie zvonce,
miluju? nie, skor nenavidia



nekoncis, ale poseidon si berie boha,
dobre vies, kde stratili sme svoje sny,
pomoz, bo zas zazvoni zvoniec,
sudny, z pravu prvy i posledny