Na okno svedomia zaťukal mi ďateľ.
Otvoril som nech mi morzeovkou vyťuká čo chcel.
Náhle však stratil reč.
Nie, neodletel preč.
Ostal so mnou a s mojím svedomím.
Mlčky sa prizerajú čo opäť vystrojím.
Len prievanom v mojich ušiach,
sa ozývajú slová v myšlienkach.
Možno raz ďateľ prehovorí vo mne
a vyťuká mi svedomie moje.
Dátum vloženia 3. 9. 2008 15:31risko79 
Ďateľ
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3811
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti