Basnicky.sk

Ked idem ces stred mesta
a predomnov len prazdna cesta
myslým na to prečo idem sám
prečo si vlastne spriaznenu dušu nehladam.

A mozno hladat ani netreba
no človek bez lásky je ako soľ bez chleba.
A tak keď to najmenej čokám
a mestom sa len tak flákam
príde ku mne krásne dievča, ktoré sa mi predstavý,
v tej chvíli sa okolo nas čas zastaví,
za ruku ju nežne chitím
len pri nej sa dobre cítim
pozrim sa jej priamo do očí
z jej krási sa mi hlava zatočí
daruje mi úsmev krásny
vedel by som o ňom napísať aj zbierku básni.

Nebudem jej vraviet zbytočné slová
že jej očká su ako dve hviezdičky a že jej krása každého chlapa zdolá,
z mojích úst výjde len jedna veta:
Kôli tebe aj na kraj sveta.

Opýtam sa iba jedno
a to čo povieš mi nieje jedno.
Veríš v osudovu lásku
je to vtedy keď si obaja odhodia masku
navzajom si lásku sľúbia
a nesmierne sa ľúbia.

Je to btedy keď chlapec dievča miluje
a svoje srdce jej daruje