Basnicky.sk

Šedá tvár na bielom plátne,
z očí žiaľ jej prší.
Pršia kvapky zo štetca,
nik ich nezadrží.

Neobzrie sa.
Nemá cieľ.
Letí tíško ako tieň.
V belasých farbách ligocú sa slzy,
stekajú po lícach,
maliara to mrzí.

Obnažujú udalosť,
zo života obraz.
Maľujú naň číru zlosť,
nenávisť, hnev obzvlášť.

Utopí sa v obraze,
zaplavia ju farby.
Bolesť tečie po ráme.
Stekajú aj maľby.

Maliar plachtou zahalí
utrápené dielo.
Zo života, kde je tma,
z obrazu von chcelo.

Pohodené v kúte,
posypané prachom, hlinou..
maľované čiernou,
nebude už nikdy inou.

Posledná kvapka života
opúšťa rám diela.
Tmavé farby vyleje,
zaplaví ju biela...