S hlavou polozenou na vankusi,
s rukami pod nim a ocami upretymi na prazdny strop,
citim srdce ako mi silno busi,
a nasej laske nieco kope hrob.....
Do oka pomaly slza mi vkada sa,
neviem preco ved plakat mi neda sa,
len lezim a hladim na to co je uz za nami,
preco mi chces ublyzit, pod pas ranami...
Srdce si musim zakopat niekde strasne hlboko, zahadzat ho hlinou skalami, nech ho nik viac nenajde...........
Dátum vloženia 7. 3. 2005 13:46clarion
...okamih
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2434
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti