Basnicky.sk

Hlbokým lesom derie sa pútnik
Na zloženie hlavy hľadá si kútik
A spoza oblakov prvý krát vykukol spln

Krovím a húštinou sa prepletá ďalej
Strach z tmy sa mu zažiera do mysle malej
A cestu sa rozhodol jasom mu naznačiť spln

Do hlbokej trávy sadá bez dychu
Plný zmiešaných pocitov v nehybnom tichu
A zázračným pokojom po tvári hladí ho spln

Znavene líha a čaká na spánok
Vyslablé oči mu zatvára vánok
A do krajiny snov jemne berie ho spln:

Sa zakrádaš v spánku krutý jak zver
Čo vidíš je prázdno – to udáva smer
Strnulá ruka kus mäsa drví
Zmáčaná hebkosťou horúcej krvi
(jej sladučkej krvi)

Ešte objímaš mŕtvu, cítiš jej chlad
Nevieš si spomenúť na svoj krvavý hlad?
A z hora sa na všetko veselo usmieva spln

Spln – jeho prítomnosť pri srdci bodá
Spln – jeho jasný svit do kosti hlodá
Spln – jeho biela sa s tvárou jej miesi
Spln – jeho pažravosť o jas okradla hviezdy

Bez dychu derieš sa cez ružové kry
Konáre ostňov chcú hrať svoje hry
Po očiach jamky, tvár – kusy kože
Zmyselným karmínom vzplanuli ruže
(raz biele ruže)

V bolesti padáš, potemnel svet
Čo za čudesný smäd to pochytil kvet?
A z hora sa na všetko veselo usmieva spln

Spln – jeho farba je tou smädných ruží
Spln – jeho úsmev sa diabolsky úži
Spln – jeho ozdobou je koruna z ostňov
Spln – jeho dotyk sa naplnil zlosťou

Dravá, ničivá bolesť je otázkou bytia
Krik a plač prehluší spŕška vlčieho vitia
Divé oči sa lesknú, tesáky ostré jak nože
Dychtivo trhajú kusy mäsa a kože
(och, mojej kože)

Bezvládne telo tupo na zem sa zrúti
Som to naozaj ja koho nechali smrti?
A ako bábkar sa na všetko veselo pozerá spln

Spln – jeho oči sú ohnivo žlté
Spln – jeho pazúre tak ostré a kruté
Spln – jeho zavitie v tichu noci sa láme
Spln – jeho šialenstvo mi je podivne známe

So zívnutím vstáva a zaháňa spánok
Ešte zaspaté oči mu jemne otvára vánok
A do krajiny živých víta ho blednúci spln

Nad vlastným strachom ešte v duchu sa smeje
Úľavu cíti keď slnka žiara ho hreje
A na budúce stretnutie s úsmevom teší sa spln