ludka
Búrka citov
Plavila som sa loďou,
s tebou moja láska, po mori snov.
No zrazu prišla búrka,
a krásne nebo snov sa zmenilo
na hroznú búrku, búrku reality
náhle si zmizol a nechal ma samu
No ponej, keď svitlo ráno a ja som
sedela sama na opustenom ostrove,
nazývanom ostrov oklamaných,
prišiel dážď bolesti,
lial sa z neba a postupne zmýval
aj posledne zrnká nádeje,
ktoré v podobe sĺz tiekli z mojich očí
spolu s ním.
Po chvíli začalo vychádzať slnko,
ktoré spolu s dažďom vytvorilo dúhu,
dúhu beznádeje.
Žiarila farbami a anjeli lietajúci
nad ňou ma volali k nim,
neodolala som a jednému z nich
som podala ruku.
Ocitla som sa vo víre sklamania
ale s pocitom šťastia.
Sklamaná lebo si ma opustil
a šťastná lebo som našla nebo.
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1588
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti