Basnicky.sk

Som sám. Moja posteľ
je studená a tvrdá,
bez teba vo mne zamrzol
každá túlavá túžba.

Som sám. Samotu
by som dôstojne zniesol,
keby tvoja spomienka v srdci
nefučala, ako ničivý vietor.

Som sám. Dni a okamih
krútia sa sivo a nudne.
Chýbaš mi. Úsmev a slovo
v duši sa ozývajú smutne.

Som sám. Na filmovom plátne
mozgu minulosť behá.
Na klase reality dozreli spomienky.
Tisíc. Milión. Miliárd. Veľa.

Som sám. Už nie človek,
len pulzujúca bolesť.
Zo srdci sa vyleje trápenie.
Koho tak ľúbim? Povedz!

Som sám. Trpké slzy
v oku bojazlivo kryjem.
Pomaly sa skloním do večna,
veď aj tak zbytočne žijem.