FATIM22
BOLO
KRACAM CHODNIKOM CO JE UZKY A POD NOHAMI PAVUCINA PREKAZOK I KED ZIVOT PRED CASOM PONUKAL MI ZOPAR LEPSICH UKAZOK. MOZNO MALA SOM ICH VZIAT, ALE SRDCE PLAPOLALO SLOVKOM NIE !! ,,, ONO TOTIZ CHCELO IBA TENTO TMAVY SMER. NEDUFALA SOM, ZE MAVNUTIM RUK SA VSETKO ZMENI, NEVERILA SOM, ZE DA SA ESTE NEZIT V TIENI. MILOVALA SOM SA BEZ LASKY I S LASKOU NO NIKDY NIE BEZ VINY, ZIVOTOM PREDIERAM SA I S TAKYMITO SPOMIENKAMI ZLYMI. BOLA SOM CLOVEKOM, CO DAL BY ZO SEBA I TO POSLEDNE, ALE V LUDOCH SKLAMALA SOM SA UZ VIACKRAT NESMIERNE. TAK SOM SLA PROSTREDNICTVOM NIEKOHO PRIAMO DO PEKLA, ALE KROKOM RYCHLYM NADEJ MA Z NEHO VYVIEDLA. DNES STOJIM JEDNOU NOHOU V BLATE A TA DRUHA SMYKA SA MI KU STASTIU, ROZMYSLAM CI NEDOJDE UZ K DRUHEMU NESTASTIU !!!!!!
Dátum vloženia 15. 8. 2008 19:04Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1228
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DAN VAN MAR
15. 8. 2008 21:45