Basnicky.sk

Dnes bol krásny deň pokiaľ nevstal osudový tieň , zvonil mi mobil a v ňom Starkin hlas, pýtala sa kde som... v tom už len slová počujem, starký spadol z bicykla, utekaj domov pre auto a pod rýchlo sem...
Bol to ako zlý sen, v tej chvíli mi sestra kričí, stoj: veď nie sú kľúče od garáže... Prvé strohé, a úbohé bolo volanie o pomoc taxík, no čo osud teraz zariadil, vtedy nik netušil... Boli to slová, mizerné, v tej chvíli vôbec nemožné.... sme obsadení, sme obsadení, sme obsadení....
Taký prázdny pocit bezmocnosti a môj starký niekde pri škole leží... Nervozita stúpala čo raz viac, nevedela čo mám robiť znova a zas. V tom znova sestrin hlas: zavolaj jonnyho ten ma určite čas... Osud sa na mňa usmial aspoň na chvílinku... No bola to výhra nie čašu primeraná. Domov som nakoniec utekala tak či tak, lebo starká volala, že ma kľúče od garáže... no bol to znova hlúpy pokus, ako keď sa otvorí brána a v ňom poklad od ktorého nemáte kľuč... ešteže mame zlatých susedov, ktorí situáciu rýchlo riešia, berú nás so starkou na miesto kde už sestra so starkým situáciu riešia... Veľké bielo-cervene blikajúce svetla a už len náhľad dnu ...
Dôležité čo pre starkého v tej chvíli bolo, zachrániť jeho bicykel... No v tom momente nebolo nič v poriadku, tlak stúpal, strach tiež, nevedela som aké vážne to je... Zlatý Jonny ma zobral domov no s bicyklom samozrejme... kľúče od nášho auta už som vedela kde sú, starký mi to stihol povedať, keď bol ešte v sanitke... Otváram bránu a poklad tam, spojka, plyn a už som na mieste znova tam.... sestra v k1ude jediná čaká ma tam.... Rotengen vola 3 poschodie, no ešte nič netušiac tam stojíme... do ambulancii samozrejme vstupujem a slová kruté počujem.... v panvovej kosti roztrieštený kĺb, bude to pán doktor ( môj starký) operácia... On ako bývalý športovec vedel že to nie je dobré aj na jeho vek... V tej chvíli sme si mysleli že to je to najhoršie čo ste počuť mohli.... No osud bol znova nevyspytateľní a dáva to javo, Nadinim telefonátom: Volaj mojej mame, chce ti niečo povedať... No ja už som vedela čo ma v tej chvíli čaká, no nečakala som aj také slova... Volaj mamu domov, je nutný čas aby prišla za starkým, je vhodný čas... Moja mama v Anglicku na dovolenke u ocina, keď som volala bol to hrozný strach, ako to mam len mame povedať? Dostávam sa do izby kde už leží všetko moje, dodávam mu energiu ako to len dobre viem... Srandujeme, vtipkujeme, len aby to bolo oukej...
Zajtrajšok všetok ukáže čo psychika u starkého dokáže...