Basnicky.sk

8. Kapitola
-P.R.I.M.A. kaviareň -Otvárame!-

Dni zostávajúce do pondelka sa zdali ako večnosť. A až tá večnosť pominula, mohli si deti prehlásiť, že zasa niečo dokázali. Pam na seba môže byť hrdá, že si našla psíka. Andy na seba môže byť pyšná, že spravila kaviarni blog aj sama a vlastne každá z piatich dievčat na seba mala byť na čo hrdá. V nedeľu večer sa dievčatá ešte naposledy stretli pred tým, než by otvorili kaviareň. Veľmi dobre sa vyspali a celé natešené sa vybrali do školy. „Mamka volala, že po nás prídu po tretej hodine.“ Oznámila Rei. Práve sa končila tretia hodina a dievčatá sa pomaly začali baliť domov. „Dobrý deň, volám sa Mariah Moonová a prišla som po Pamellu, Rei, Ive, Mady a Andreu. Sú tu? Zavoláte mi ich?“ Spýtala sa Reina mamka skôr, ako stihla pani učiteľka zareagovať na prítomnosť pani Moonovej. „Mami, už si tu? No výborne! Dievčatá, už ideme.“ Oznámila Rei a lúčiac sa s triedou odchádzali do šatne. „Choďte sa prezuť, ja vás počkám tu.“ Povedala Reina mamka a sadla si na lavičku pred šatňou. Pam sa prezula veľmi rýchlo, ale šnúrky si nevedela poriadne zaviazať, tak jej ich Andy zaviazala. Viete, Pam má problém v šnurovaní hlavne preto, lebo jej mašle nedržia a hneď sa rozviažu. Ostatné dievčatá sa prezúvali ako slimáci, ale keď vyšli zo šatne, čakalo ich veľmi milé prekvapenie. Reina mamka stála rovno pred nimi a každej dala do ruky tašku kaviarne P.R.I.M.A.. „Mami to sú... uniformy do kaviarne!“ Prehlásila Rei. Dievčatá si posadali na lavičku k tete Moonovej a vybrali z tašky malé uniformy. Boli svetlo-žlté takej jemne pastelovej farby a mali sukne ako baletky, len po kolená. Plus tam bola aj tácka s logom kaviarne a menovka. Šaty boli úplne dokonalé a navyše mali prišitú zásteru v tvare srdiečka. Dievčatá nevychádzali z údivu. Ale keď našli pod tým všetkým krabicu od topánok bolo im jasné, že to musia hneď vidieť. Mady ju otvorila prvá, lebo si to prvá všimla a potom uprela pohľad na tie malé svetlo-žlté topánočky. Boli úplne krásne, aké si len vedeli predstaviť. „No dobre dievčatá, to už by stačilo, podávajte si veci do tašiek a nastúpte si do auta. Veď idete do kaviarne, no nie?“ Oznámila pani Moonová. Dievčatá si nastúpili do auta a odišli smerom do kaviarne. „Nemôžem tomu ani uveriť. Asi tak za týždeň a pol zrekonštruovali celú budovu.“ Prehlásila Mady. Keď vyšli z poslednej zákruty, dievčatá už ani nedýchali. Zavreli oči a zistili, že v kufri niečo brechá. Pam to štekanie hneď rozpoznala a rýchlo sklopila operadlo aby vybrala Ichiga z kufra. Keď ho držala v náručí zistila, že už sú na mieste. Bolo to ako v rozprávke. Vysoká svetlo-žltá budova s nápisom P.R.I.M.A. kaviareň. Dievčatá vošli dnu a nevychádzali z údivu. Všetko bolo prenádherné a pripravené na otvorenie. „Otvárame!“ Skríkli dievčatá spolu. Pri otvorení kaviarne sa zišlo asi aj celé mesto lebo všetci očakávali, čo sa stane. Dievčatá boli pripravené venovať sa povinnostiam. Ich uniformy boli také roztomilé a navyše boli jediná kaviareň v meste kde boli čašníčky malé osemročné dievčatká. „Limonáda na stôl 3!“ Povedala Ive. „Hej, a dve Bojnické záviny na stôl 6.“ Povedala Pam. Idem...! Pozor!! Ive uhni!! Jáj! Pozor Mady! Idem idem!! Rýchlo uhni! Kričali dievčatá jedna cez druhú. Pam rozliala limonádu na podlahu, Mady sa spolu s Bojnickými závinmi šmykli po podlahe von z kaviarne a keď chcela Ive utrieť podlahu šmykla sa a nabúrala do pani Toodovej a spolu vyrazili dvere do kuchyne. A viete čo? Na mokrom zadku a s Bojnickými závinmi na hlave. V kuchyni udreli so Rei, ktorá išla práve zistiť čo sa prihodilo a na jej smolu sa pridala do klbka obetí. A Andy to celé pozorovala, až na koniec po ceste domov stupila do psieho hovienka. To bol teda deň! Dievčatá si zo svojho prvého dňa v kaviarni odniesli len samú bolesť a nové skúsenosti. „Páni, tak od dnešného dňa si pani Toodová nebude vravieť pani Čistá.“ Prehlásila Andy. Pam a Mady si ľahli do postele ako prvé. Ive a Rei spali u Andy, ale tie až do neskorej noci vylepšovali webovú stránku P.R.I.M.A kaviarne. Ale nakoniec aj ony zaspali.