Žulové vojsko.
Pluky zoradené v presných formáciách
akoby čakajúce na povel,
a predsa,
miesto zbraní zodvihnuté kríže.
Tu sa nebojuje.
Už je to raz tak.
Tu iba kameň, zem a človek,
aj keď často kvitne z toho strach,
spočívajú spolu v divnej symbióze.
Ako pamätník.
Zhmotnenie vety,
čo sa bežne nehovorí.
Memento,
memento mori.
Dátum vloženia 7. 8. 2008 14:58Stanley 
Cintorínska
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1026
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- milson5
uvodna strofa super zbytok mozno dva verse este ... osekat treba
7. 8. 2008 15:05 - Saphira
ano, prvá strofa fajn, aj ten záver tam šiel, ale s tým stredom by to niečo chcelo...ale oproti tvojim tým dlhým, oceňujem že skúšaš aj niečo iné: )
7. 8. 2008 16:12 - annita
cele je to ako z modlitebnej knizky...a to goticke motto sa tam vazne nehodilo...
7. 8. 2008 16:30 - Bielyk
Zaujímavá téma, pekné myšlienky, pekný záver.
Zlá konštrukcia.
Prepracovať.
7. 8. 2008 18:02 - Dan
dosť morbídny záver,pre mňa toto nie
7. 8. 2008 18:27