Basnicky.sk

Megeting vyšiel pred svoju chalupu a zhlboka sa nadýchol ranného vzduchu.
Poškrabal sa na bruchu a skontroloval poštu. Okrem pravidelných účtov tam objavil aj nejaký balík.

„Žeby to porno?" pomyslel si Megeting a usmial sa svojim myšlienkam. Usúdil, že najlepšie bude, keď balík otvorí. Nestihol to. Za chrbtom sa mu totiž ozval hlas:

„Ani to neskúšaj, bastard!"

Pomaly sa obrátil. Zbadal tam stáť mladú babu v čiernych šatách s hlbokým výstrihom. V ruke držala zbraň. Megeting zaklipkal očami.

„Čo si vravela, mačička?" zatiahol.
„Polož ten balík!"
„Prečo?"
„Je to v záujme ľudstva."

Megeting si vzdychol a pustil balík na zem.

„Môžem vedieť, kto ste?"
„Áno."
„A môžem vedieť prečo ste tu?"
„Áno."
„A môžem vedieť, čo znamená toto divadielko?"
„Áno."
„Sakra, neštvi ma!" hneval sa Megeting a pohrozil dievčine ukazovákom.
„Som Eva Judorová. Som z ukrainskej kontrarozviedky."

Megeting zalapal po dychu.

„To je pre mňa česť," vykoktal.
„Hej, hej," mávla znudene rukou.
„Ale čo takú krásnu dámu priviedlo do tejto skazenej diery temna a reakcie?"

Eve síce pripadala veta trochu od veci, ale nekomentovala ju.

„Vnútorná záležitosť!" zasyčala. „Vás sa to netýka!"
„Nie?" pozdvihol Megeting obočie. „A čoho teda?"
„Toho balíčka!"
„Aha," povzdychol si Megeting. „Toho..."

Eva urobila dva trasľavé kroky a zdvihla balíček.

„Čo je v ňom?" spýtal sa Megeting.
„Retardovaná langusta," odvetila a sklopila hlaveň zbrane.
„Hmmm..."
„Poslal vám ju Dr. Jurij Exufof."
„Takého nepoznám."
„Je to šialený terorista, ktorý chce zničiť svet!"
„Nič mi to nehovorí. Nikdy som o ňom nepočul."
„Ani on o vás. Táto bomba mala byť určená prezidentovi USA, ale na pošte to asi poplietli a poslali to sem. A to je najdôležitejšie."
„No, keď to vravíte vy."
„Ide o to," odkašľala si, „že táto langusta zhltla mimoriadne nebezpečnú bombu."
„Začína sa to pekne zamotávať."

Eva sa k nemu naklonila a zlovestne zašepkala:

„Tá bomba je atómová."
„Eh..."
„Aby sme boli presnejší, vodíková."
„Hríb?" uistil sa Megeting.
„Hríb," žena vážne prikývla.
„Prečo na tom maká rozviedka?"
„Preto, aby sa táto prašivá krajina nevyparila vo vákuu!" zavrčala.
„Aha."

Eva si prebehla rukou po vlasoch a obrátila sa na odchod. Ďaleko však nezašla. Priamo pred ňou sa totiž zo zeme vynorili dve mŕtvoly s nemeckými uniformami. Eva zbledla.

„Kam máš namierené, kvetinka?" zaujímal sa nemčúr.
„Čo odo mňa chcete?" spýtala sa.
„Vieš, náš šéf má veľký záujem o..."
„Tú langustu," doložil druhý esesák.
„Je to bomba!" zaprskala Eva. „S tým sa nemôžete zahrávať!"
„Toto nie je hra, zlatíčko."
„Kto je váš šéf?"
„Exufof. Dostal informácie, že zásielka bola doručená chybne."
„Došľaka!"
„Čo sa deje?" zamiešal sa Megeting.
„Sme v keli," informovala ho Eva.
„To teda ste!" potvrdil esesák a vytiahol bajonet. „Nebudeme to naťahovať! Daj sem ten balík!"
„Len cez moju mŕtvolu!" zasyčala, ako podráždená zmija.
„S radosťou!"

Eva vtedy balík hodila do rúk Megetingovi. Vzhliadol a stretol sa s pohľadom dvoch mŕtvol. Chvíľu len stál, ako pripečený, ale potom mu napadlo, že by bolo lepšie, keby sa dal na útek. Obrátil sa a rozbehol sa smerom ku krčme. Obaja mŕtvi nasrane zaškrečali a pustili sa za ním. Evu si už nevšímali a tá to využila a urýchlene zmizla v blízkom kroví. Niekto proste vie, ako si zachrániť kožu.

***

Z Megetinga sa lial pot, ale neprestával bežať. Neobzeral sa. Vedel, že sú za ním. Takíto týpci to nevzdávajú len tak ľahko. Konečne bol na mieste. Prudko rozrazil dvere krčmy, vbehol dnu a hneď ich zase zaplesol. Sťažka vydychoval. Niekoľko jeho kamošov cez fľašku si ho prekvapene premeralo.

„Čo ťa naháňajú diabli?" spýtal sa Ignác Leprov.
„Horšie," odvetil Megeting a prisadol si. „Nemci."
„Moja matka je Nemka," informoval ho Ignác.
„Ale nie je mŕtva."
„To nie."
„A v tom je práve ten rozdiel."
„Megeting, chceš mi tvrdiť, že ťa naháňajú mŕtvi Nemci?"
„Hej."

Okrem Ignáca, nikto nedal najavo prekvapenie. A čo, že toho starého Megetinga naháňajú mŕtvi esesáci? S ním je furt niečo. Má rozsiahle známosti.

„Prečo po tebe idú?" spýtal sa Ignác a ponúkol ho chutným a lacným vitriolom. Megeting si vďačne logol.
„Pretože mám ich retardovanú langustu," povedal.

Ignác si odlichpol z piva. Tušil, že Megeting ešte neskončil.

„Tá langusta," pokračoval Megeting, „zhltla vodíkovú bombu."
„Hríb?"
„Hríb."
„Pokračuj."
„Tí zombíci ju chcú získať pre svojho pána. Je to nejaký šialený terorista..."
„Ktorý chce zničiť svet?"
„Hej."
„Do riti."

Megeting si znova logol a chvíľu pokašliaval.

„A ešte je tu tá sexi kočka z kontrarozviedky," povedal.
„Preber sa," doporučil mu Ignác. „Baby z rozviedky nie sú nikdy sexi!"
„Bola z ukrainskej rozviedky!"
„Ahá!" oči Ignáca sa rozšírili šťastím a chlípne zaslintal. „Tak to je už iná vec!"
„Snažila sa tú bombu vziať, ale akurát sa tam vynorili tí zombiáci... Prihrala balík mne a ja som zdrhol."
„Sem," doložil Ignác objavne.
„Hej," pritakal Megeting.
„Nebojíš sa, že ťa tu nájdu?"
„Trochu."
„Prečo ten balík neotvoríš?"
„Lebo je tam tá bomba!"
„Ako to vieš, keď si ho neotvoril?"

Megeting sa zamyslel. Malo to istú, zvrátenú logiku.

„Čo ak buchne, keď to otvorím?" spýtal sa neisto. Ignác si poriadne logol. Z vypitého chlastu bol už náležite v ráži.
„Riskni to!" povedal odhodlane.

Megeting preglgol a pomaly začal trhať papierový obal. Skutočne tam bola langusta. Behala v malo sklenenom teráriu a nebolo na nej vôbec nič zaujímavého.

„Nevyzerá to na bombu," povedal Ignác znalecky.
„Tá je v jej žalúdku, ty idiot!"
„Langusty majú žalúdok?"
„Ako by inak žrali?"
„Ale aj tak...," krútil hlavou Ignác. „Žalúdok???"

Megeting potiahol nosom.

„Čo budeš teraz robiť?" spýtal sa Ignác.
„Neviem," priznal. „Asi sa vrátim domov. Dnes to nejak nevyšlo."
„Čo ak ťa dostanú tí náckovia?"
„Musím to risknúť."

V tej chvíli sa otvorili dvere, ale na počudovanie nevošli dvaja umrlci, ale Eva. Všetky pijanské pohľady sa upreli k nej. Pohodila hlavou.

„To je ona," šepol Megeting. Pristúpila k nemu.
„Ako to ide?" spýtal sa jej.
„Žijem," prehodila.
„Kde sú... no tí.. oní?"
„Neviem. Videla som, ako bežia za vami. Potom sa mi stratili z očí."
„Tu je tá langusta," povedal Megeting a prisunul k nej terárium. „Berte si ju!"
„Vy ste to rozbalili?" vydesila sa Eva.
„Očividne áno."
„Prečo?"
„Chcel som vedieť, či je tam naozaj bomba."
„A bola?"
„Iba tá langusta. Asi bude v nej."
„A čo ak tam nie je?" poznamenal Ignác.
„Zavri zobák," okríkla ho Eva. Bola to drsná ženská. Všetkých vedela zrovnať do laty. Pozdvihla langustu a usmiala sa.

Vtedy do krčmy vošli dvaja mŕtvi esesáci.

„Dofrasa," povzdychol si Megeting. „Človek už nemá ani chvíľu pokoja..."
„Ako to išlo?" zaujímal sa Nemec.
„Dobre," odvetila Eva a podala mu langustu.
„Čo to robíte?" podivil sa Megeting.
„To čo je treba. Teraz to doručíme tomu pravému!"
„Čooo?"
„Že to doručia tomu pravému," tlmočil Ignác.
„Myslel som si, že nie si s nimi," prehodil Megeting a logol si z vitriolu. Z prekvapenia sa už dokázal spamätať.
„Som," povedala.
„To vidím. Ale načo bolo dobré to divadielko?"
„A záleží na tom?" mykla plecami. „Aspoň sme ti spríjemnili deň..."
„To hej. Podobné stresy mi už vážne chýbali."

Trojica potom nerušene odcupitala z krčmy. Megeting sa potom zo svojich tarotových kariet dozvedel, že na prezidenta USA bol spáchaný atentát, atómovou bombou. Na počudovanie, dokázalo sa to ututlať, takže nikto na nič neprišiel. Zrejme aj preto, lebo miesto mŕtveho prezidenta hneď nastrčili dvojníka. Asi sa báli fiaska. A život išiel ďalej.

Zato v krčme sa mŕtvolný pach vznášal ešte mesiac.