Basnicky.sk

ŽENA II.

dožadujem sa všetkého, čo naplní ťa chcením
ty túžiš na mňa zabudnúť, zatiaľ čo kŕmim tvoju túžbu
ak myslíš si, ak trúfaš, že zmiernim ju, že zmením
ja nemienim ju uhasiť, nečakaj túto službu

chcem zapáliť horúčku, čo dovádza len k hriechu
ja viem, že nie si iná, vzbĺkneš v rytme letných nocí
a hoci ostatným často tie túžby často prídu k smiechu
prepadne aj ich nutkanie, to pálenie, ten pocit

si v daždi, ktorý dráždi
bodnutie škorpióna
horúčosť tvojho lona

si nožom v mene božom
daj sa mi napiť jedu
čo k nemu ústa vedú

splodím v tebe tmu ktorá ťa do priepasti svetla hodí
tmu, ktorej šľachetnosť a jas len najsilnejších splodí
budeš mi dobrovoľne zas tou otrokyňou sladkou
šíriť chlípnosť a šíriť chtíč, hriechu budeš ty matkou

dám po svojom boku ti rád miesto vo svojej vláde
lebo žena vie ovládať zákernosťou vždy všade
ľahko jej slabí podľahnú, no žena patrí jemu
tomu, čo boh ho odmietol, jemu, len jedinému

tomu, čo patrí jatrí
a týra znova rada
kto účty za ňu skladá?

kto vládne jej že padne?
má poruke zbraň – ženu
tá zbraň má mocnú cenu