Opustený, v spoločnosti tichých bláznov
čakám sa spásu s fľašou prázdnou,
neviem čo je dnes, neviem čo bude zajtra
pálim obraz, čo tu už visí stáročia...
Vonku dážď a plno svetiel v tme,
nikoho netrápi prečo tak prázdny sme.
Na zemi časopis s fotkami nahých žien,
premýšľam o čom všetkom ešte neviem.
Hlasná hudba, oči pri nej zatváram,
tú modrú košeľu na svadbu si nechávam.
Jedno dievča za dverami na mňa čaká,
nechce byť sama, samoty sa ľaká.
Zvoní mobil, zase niekto z práce,
nepochopia, že už tam neprídem viacej.
Voda postupne zaplavuje môj byt,
suseda zase predvádza ten jej krik.
Dátum vloženia 9. 10. 2005 14:28slash
Psycho
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 3300
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- von Schwerzell
co tym chcel basnik povedat?,
niektore obrazy pekne, ale obcas ti unika dost rytmus a zda sa mi akoby si sem tam nevedel ako niektore verse zostavit,
10. 10. 2005 10:42 - nereg. monika wagner
ou... citit z nej znudenost z bezneho zivota..ale beriem
24. 4. 2006 07:35 - ew-ka
podla mna je to uplne perfekt davam jedničkuu
30. 10. 2007 17:05