Basnicky.sk

Teplota 33 stupňov Celzia, v tele aj možno viac.
Čakanie ako vždy na tých čo prídu len omylom.

Zazvonia . Div že zuby zvončekom nevybijú.
Vždy nosia kravaty.
Ani neviem prečo- obzvlášť tie ružové.
Niečím chcú zaujať, sám neviem čím.
Kytica ruží, saká,obleky, a už tradične úsmev od ucha k ucha.

Ja sa tiež usmievam.
No len keď naozaj musím.
Vtedy som musel.

"Dáte si kávu ?" spýtal som sa v rozpakoch.
Vedel som že kávu nepijú, ale nejako mi to vyšlo z úst.
"Dáte si čaj ?" Toto bolo fiasko.
Nielenže klub "správne pravých " ešte aj netriezvych v každom počasí.
Napodiv ma moja nevinná otázka s nádychom irónie celkom tešila.
Samozrejme, ich odpoveď bola nie.

Prešli sme teda do obývačky a ako vždy začali tie ich debaty.
Zoznam ich milencov som mal odložený v zásuvke v spálni.
Niekedy som si ho čítal.
Vlastne ak mám byť úprimný, skôr mi poslúžil ako terč
a aj šípky si prišli na svoje.

To sa už nedalo vydržať.
V ústach to sucho, čo som tak hrozne neznášal.
"Prepáčte, dámy ale nachvíĺu si odskočím ",oznámil som im s veĺkým nádychom .
Zrejme to ani nepochopili. Úškrny pier zväčšených do mega rozmerov
vraveli za všetko.

Napil som sa vody.
A zrazu som všetko pochopil...