Raz pride cas ked odist musis,
a v sebe vsetky slova dusis..
Pride chvila odchodu,
kde nebudes mysliet ani na vodu,
pretoze opustas cloveka ktoreho milujes
a svojim odchodom ho zranujes...
Hovoriim mu odpust chcem skusit svet,
no zistim ze chcem ist spat..
Chcem citit dych na svojich perach,
a vidiet ho smiat sa vo dverach..
Chcem istotu ze budeme spolu,
aj ked opona padne dolu..
Ja som tu a on zas tam,
den za dnom vzdy ratam..
Cakam na ten cas spolocny,
ked sa stretneme v cas polnocny..
Citim ze to pride rychlo,
nieco pekne mi to vdychlo
Nech uz je tu ten cas drahy,
a vyrovnaju sa vahy...
Dátum vloženia 29. 7. 2008 00:13vera4444
Cen si ak ju mas...
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 3139
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti