Basnicky.sk

Prechádza sa,
po tom istom meste,
popri tých istých stromoch,
po tej istej ceste.
Nezmenilo sa nič,
predsa inak je všetko,
vtedy slzy tiekli z prázdna,
teraz je niekto.

Niekto,
predsa nevie kto,
ale má lásku,
nič viac nehľadala,
len niekoho kto zloží chladnú masku,
Stačí jej ten pocit,
pocit sŕdc naplnených,
lásky úprimne sľúbenej,
sĺz neopodstatnených.
Keď myslí naňho,
vždy slzy po tvári stekajú,
neverí že ho má,
jej sa takéto veci nestávajú.

Prestane myslieť na minulosť,
ide žiť odznova,
s ním dlho po boku,
ale slová ich lásky vracia ozvena,
stoja v hlbokej jaskyni,
bez konca a začiatku,
takto to chcela?
po minulosti žiadnu pamiatku?

NIE!

Bojuje so svojim svedomím,
ktoré núti ju myslieť na zlé,
lúbi ho,
nič viac nechce,
lúbi ju, ona to vie.