Basnicky.sk

Neisto kráčal som po tej rozľahlej pláni.
Pohľadom zastreným sa otáčal späť
do púšte holej. Tam čas akoby navždy zaspal.
Na piesku jemnom stopy sa stratili hneď
čo nohou mojou zrodené boli. Dych strachom zastal,
už neviem viac či kráčam vpred a či sa uberám späť.

Neisto kráčal som po tej rozľahlej pláni.
Krokom každým víril šedivý prach,
tak prastarý. Navôkol iba tiché prázdno,
ktoré zvieralo srdce mi ako najatý vrah
čo v prítmí sa škerí a vopred má jasno,
že čoskoro vychutná krvi nasladlý pach

...kráčal som po tej rozľahlej pláni ako postava,
čo odnikiaľ prišla a do prázdna sa uberá...