Basnicky.sk

Principál Neuman zaliezol do svojej maringotky a postavil na čaj. Očakával vzácnu návštevu. Mal k nemu prísť sám kráľ. Chvíľu uvažoval, či by sa nemal prezliecť do niečoho slávnostnejšieho. Špinavé tepláky a široké tričko páchnuce od zvieracích výkalov nebolo práve najvhodnejšie pre túto udalosť. Neuman sa však práve v takomto oblečení cítil pohodlne a to rozhodlo. Takže si iba vydrhol zuby hajzlovou kefou a aj to len preto, aby sa nepovedalo. Prihladil si vlasy kožou z bôčika a posadil sa na stoličku.

Nemusel čakať dlho. Ozvalo sa zaklopanie.

„Je otvorené," zakričal principál a uvedomil si, že jeho maringotka vlastne nebola nikdy zamknutá. Čudné, pomyslel si. Dvere sa otvorili a dnu vošiel kráľ. Mal arogantne zdvihnutú bradu a vtáčí nos. Každé z očí sa nemotorne a značne komicky vykrúcalo do inej strany, akoby to kráľ trochu prehnal s chlastaním. Najväčšiu pozornosť však budili jeho somárske uši, ktoré až príliš pripomínali uši prasačie, čo viedlo k rôznym nedorozumeniam.

„Vitaj, Midas," privítal ho principál. Kráľ sa pochybovačne poobzeral a posadil sa na stoličku.
„Čaj bude o chvíľu," informoval Neuman. Kráľ mlčal.
„Zatiaľ," usmial sa principál, „by sme sa mohli porozprávať. Ako sa ti páči v našom cirkuse?"
„Ujde to," utrúsil Midas.
„To som rád. Naozaj rád."
„Aj keď by som sa radšej vrátil na Babylon."
„Vieš, že to je nemožné," povedal principál a nalial do šálok horúcu vodu.
„Isteže viem," odvrkol Midas a ukázal na svoje uši. „Kde inde by som sa mohol s takouto výzdobou podieť?"
„Akurát tak do cirkusu," zaceril sa Neuman a odchlipol si z čaju.
„Hej, hej," mávol Midas rukou. „Ale aby som ti pravdu povedal, už ma to tu poriadne serie."
„Veď si vravel, že sa ti tu páči."
„Klamal som."
„Ach tak."
„V skutočnosti ma to tu kolosálne nudí."
„Nebuď drzý!" zasyčal Neuman. „Máš tu predsa všetko čo potrebuješ. Máš kde bývať... Máš kde spať... Dokonca na teba plytvám aj svojím žrádlom. A to nemôže povedať každý!"
„Len pokoj," usmial sa Midas. „Za tieto služby som ti samozrejme vďačný... Ale aj tak," zasníval sa, „by som sa radšej vrátil na Babylon."
„To si už vravel," pripomenul principál.
„Spomínal som aj to, že na Babylone nie sú cirkusy?"
„Tuším raz či dvakrát si sa zmienil."
„Nie sú tam ani principáli."
„To fakt?"
„Áno."
„To je ale škoda," Neuman hrdo vydul hruď. „Principál je kráľ!"
„Ja som kráľ."
„To viem."

Midas sa zamrvil a poškrabal sa za svojimi oslími ušami.

„Ešte stále si mi nepovedal," zamručal, „prečo si ma sem dnes zavolal."
„Čo myslíš?"
Midas pokrčil plecami.
„Možno mi chceš konečne dať výplatu?" prehodil s neveľkou nádejou v hlase. Principál sa rozrehotal, aby dal jasne najavo, čo si o podobných otázkach myslí.
„Tak potom naozaj neviem..."
„Aby som si pravdu povedal, Midas... Neviem, či ti to mám povedať."
„O čo ide?"
„Bojím sa, že ak by si sa tú novinku dozvedel, okamžite a veľmi neuvážene by si z tohto cirkusu zdrhol."
„No a?" ohrnul kráľ nos. „To mám v pláne už dlhšiu dobu."
„To je ale škoda. Zarábaš nám kopu peňazí. A ak odídeš, prídeme o ne."
„No, ale to už nebude môj problém."
„Asi nie."
„Tak to vysyp!"
„No dobre...," povzdychol si principál a poobzeral sa. Vždy dbal na absolútnu diskrétnosť a obozretnosť. Aj vtedy, keď to bolo úplne zbytočné.
„Ide o to, že som objavil toho, kto spôsobil, že momentálne vyzeráš... tak ako vyzeráš," dokončil objavne.
Kráľ si ho podozrievavo premeral.
„Áno?" spýtal sa pochybovačne. „A kde si ho našiel?"
„Nebudeš tomu veriť, ale priamo tu v cirkuse. Pýtal som sa ho, čo tu robí. Povedal, že sa tu chce usadiť. No nie je to úžasné?"
„Nie. Nie je."
„No dobre, no...," odkašľal si principál. „Ale neviem presne či je to naozaj on. Vyzerá totiž trochu inak ako si mi ho popisoval..."
„Pokračuj."
„Je to vlastne taká entita..."
„Aká entita?"
„Hovorí si Varmenser."

Midas vypleštil oči.

„A vraj pochádza z Babylonu... Tak som si vravel, či..."
„Je to on!" vyhlásil kráľ rezolútne.
„Si si istý?"
„Hej! To meno si pamätám, ako veľkosť kôz mojej frajerky. Kde je?"
„Než ti to poviem," začal principál, „chcel by som vedieť, aký máš plán."
„Krvilačne sa pomstím."
„To som čakal."
„Tak kde je???"
„V pavilóne tigrov."
„Fajn. Ideme," Midas prudko vyskočil zo stoličky.
„Myslím, že by sme sa nemali unáhliť," povedal principál.
„Unáhliť?!" zasyčal Midas. „Čo tým dofrasa myslíš?"
„Že by sme si mali dôkladne premyslieť, čo s ním spravíme."
„Proste ho zabijeme a bude!" zachechtal sa.
„To nebude také jednoduché."
„Prečo?"
„Pretože má tvar fjordu."

Midas už za svoj život počul mnohé absurdné teórie a stretol sa s mnohými šialencami, ale s niečím takýmto sa zatiaľ nestretol. A ani nedúfal, že sa s niečím takým niekedy stretne. A dvakrát po tom ani netúžil. Ale pomsta bola silnejšia.

„Chápem, že to môže byť pre teba trochu šok," pokýval hlavou principál. Vyzeral však absolútne pokojne. Zrejme to v ňom vyvolávalo asi rovnaké vzrušenie, ako keby zistil, že ceny mandarínok prudko vzrástli, pretože sa zistilo, že na ich výrobu sa používa šľachtená a mimoriadne vzácna oceľ.

„Tak tam proste pôjdeme a potom sa uvidí!" povedal Midas a celý nabudený vybehol z maringotky. Principál ho nenasledoval. Pomyslel si, že to vlastne nie je jeho vec, dolial si do šálky čaj a započúval sa do tajomných zvukov noci. Keď sa nič neozvalo, porúčal sa do postele.

Vonku bola už úplná tma. Midas našťastie areál cirkusu poznal veľmi dobre a tak mu nerobilo veľké problémy bezpečne sa dostať do pavilónu tigrov. Fjord videl už z diaľky, keďže prebleskoval všetkými odtieňmi farieb. Pristúpil k nemu a spriama sa mu zadíval do očí. Teda aspoň sa o to snažil.

„Hej, ty!" zareval.
„Áno?" spýtal sa fjord.
„Máme spolu nevybavené účty!"
„Naozaj?" spýtal sa prekvapene a zdesene začvachtal.
„Naozaj! Ja som totiž Midas z Babylonu. Čo na to povieš?"
„Len toľko, že Babylon zanikol."
„Lenže ja myslím tú planétu."
„Aha," fjord sa uľahčene usmial. „Tak tú poznám. Tiež odtiaľ pochádzam."
„To viem," zavrčal kráľ. „Práve tvojou vinou totiž vyzerám ako somár!"
„Nemal by si byť na seba taký prísny."
„Ja niesom prísny na seba!" zareval Midas.
„Len pokoj, kamoško," povedal fjord žoviálne.
„Pričaroval si mi oslie uši!"

Fjord sa zháčil.

„Toto je veľmi vážne obvinenie," povedal pomaly.
„Ale je to pravda!"
„Nuž, myslím, že mi to budeš musieť pripomenúť," vyhlásil fjord a čvargol si.
„Bolo to na planéte Babylónia, roku 563443,5 podľa tamojšieho kalendára."

Fjord na sebe neprejavoval známky akékoľvek známky pochopenia.

„Bolo to na pohrebe môjho kamoša Chreona."
„Hm...."
„Pričaroval si mi ich práve keď som mrdal svoju frajerku do riti!"
„Ahá!" začvargal fjord. „Asi už viem. Jasné, jasné... Pohreb... Šukačka... pamätám si to."
„Vtedy si mal podobu plyšového medvedíka."
„Ách áno," fjord sa nostalgicky usmial svojim myšlienkam.
„A preto som tu," zachechtal sa Midas. „Aby som sa pomstil!"
„Nemyslím, že na to máš právo."
„Skutočne?"
„Hej! Pokiaľ viem, všetko si si zaslúžil."
„Ja si to nemyslím!"
„Názor proti názoru," povedal fjord so smiechom a spokojne začvachtal.
„Ja ti dám názor, ty bastard!" zareval Midas a úplne neuvážene sa vrhol priamo na rozradostený fjord.

Ani sa nenazdal a pohltila ho akási zvláštna zmes vody a výparov. Vznášal sa priamo v nej, v akejsi vzduchovej bubline a vyzeral, ako trochu prerastené embryo. Cítil sa, akoby sa dostal do nejakého iného pokriveného sveta. Čo nebola tak úplná sprostosť. V skutočnosti sa totiž nachádzal vo fjordovom tráviacom trakte, to však nemohol vedieť. Pretrel si oči a zbadal, pred sebou záhadný komplex s množstvom chodieb. Všetky steny boli postavené z vody. Midasa tento náhly staviteľský objav tak ohromil, že na chvíľu stratil reč. Všimol si však, že tu nie je sám. Na vodnatej podlahe sedel akýsi starec a vykladal si karty. V ruke držal kalkulačku. Vzhliadol a keď uvidel Midasa trochu sa zháčil.

„Dobrý," povedal Midas, keď uvážil, že ticho je už na hranici trápnosti.
„Dobrý," odvetil starec.
„Prepáčte, ale mohli by ste mi povedať... Kde to sme?"
„Vo fjorde."
„Toho som sa obával."
„A obávali ste sa oprávnene."
„Znamená to, že nás ten fjord zožral?"
„V istom slova zmysle."
„Hm. A ako sa dostaneme von?"
„Nedostaneme sa von."
„To sú dosť pesimistické prognózy."
„Kdeže, chlapče!" zasmial sa starec. „Toto sú zatiaľ tie optimistické!"
„Ehm... Takže nie je nijaká nádej?"
„Samozrejme, že je. Stačí vyriešiť zložitý matematický príklad."
„Aký?"
„Musíme presne vyjadriť odmocninu z čísla 242352545654635646,64645245251251353. Zatiaľ sa mi to nepodarilo."
„Nečudujem sa," zamrmlal kráľ. „A ako ste sa sem dostali vy?"
„Ja?" spýtal sa prekvapene starec. „Ja som bol proste v nesprávnom čase na nesprávnom mieste... Alebo tak nejako..."
„Hm. Ja som na tom podobne."
„Svet je malý," prehodil starec filozoficky.
„Ako sa vlastne voláte?"
„Albert Einstein."
„Ale čo? Tak aj na vás prišlo?"
„Podľa toho čo."
„Osud."
„Tak potom asi hej...," Albert si povzdychol. „Nemal som sa venovať tomu výskumu fjordov v Afrike."
"V Afrike nie sú fjordy," poznamenal Midas.
„Ja viem. A práve preto ma zaráža, že som sa im venoval," zlostne rozhodil rukami. „A potom to takto dopadne..."
„Nedá sa odtiaľto nejako dostať?"
„Nie. Tento komplex chodieb je nepreniknuteľný. Cesty sa krútia podľa našich krokov. Preto nikdy nenájdeme cestu."
„Nejaká cesta von tu byť musí!" rozreval sa Midas, ktorého nečakane premohla panika. „Musím sa dostať von, rozumiete??? Musím sa pomstiť!"
„Iste chlapče, ale čo keby si mi trochu helfol? Viac hláv, viac rozumu," prehodil Einstein kyslo a hodil mu na hlavu obrovskú kalkulačku. Midas sa na ňu uprene zahľadel a cítil sa mizerne. Tak mizerne, ako sa len môžete cítiť v žalúdku sprostého fjorda, ktorý vám pričaroval somárske uši. To nebolo dobré. To naozaj nebolo dobré. To proste nebolo vôbec fér. Midas náhodne stlačil nejaké tlačidlo. Predpotopná kalkulačka zachrčala a na obrazovke sa objavil pokojne pôsobiaci nápis:

SYNTAX ERROR.


„Vitaj v pekle," dodal Einstein úlisne a potom sa už znova ponoril do svojho hlienového sveta plného poučiek, čísiel a vzorcov.