Basnicky.sk

Lusita  Zobraziť/skryť lištu autora

Človek sebeckosti


Sedím uprostred diania,
Nevnívam okolity svet,
svet je ako mánia,
Ktorá len ohúri ta a potom jej niet....

Ludia okolo mna prechadzaju,
Beriem ich ako samozrejmosť,
Cestu si nadchadzaju,
Na bode mrazu-moja obozretnosť...

Usmevy rozdávam,
len z povinnosti,
nie od srdca ich dávam,
stráca sa hranica cnosti..

Slová ktoré ústa vydavaju,
sladke,ktore ta pozdvyhnú,
alebo len ustavicne nadavaju,
ani ostrym srdcom nepohnu...

Z mysle rastie rebrík,
Rebrík naivnosti,domýšlavosti,
Ja som len velky milník,
Človek sebeckosti....

Dátum vloženia 6. 10. 2005 18:03
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1593
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Vybrali.sme vybrali.sme Linkuj.cz Linkuj.cz Jagg.cz Jagg.cz Google Google facebook facebook yahoo! yahoo! digg digg delicious delicious furl furl
Komentáre k básničke
  1. nereg. Black1

    Pekne

    16. 10. 2005 17:35
  2. von Schwerzell

    zaujimave..hm protirecenia tam vidim, sem tam nechapem som mimo..asi preto ze je pondelok rano...

    17. 10. 2005 10:22
  3. SARA17

    Je to od srdca, pekné, páči sa mi najmä posledná strocha, ináč musím si priznať, že niekedy som sebecká aj ja a a ani si to neuvedomujem...

    21. 11. 2005 22:18
  4. Daron

    je to pekné... najmä tá spomínaná posledná strofa...

    1. 12. 2005 17:00
  5. Lusita (napísal autor básne)

    diky Vam

    3. 12. 2005 19:40
  6. nereg. maja

    no lucia uz som tu strasne davno nebola a vidim ze tu mas nejaku novu tvorbu celkom dobra basen az na to ze stracam trochu nit,ale ta posledna strofa je super!

    20. 12. 2005 21:54
Pre vloženie komentáru je potrebné sa prihlásiť >>