Edo Elat
Ten krt je obyčajný hulvát!
Martin natešene kráčal mestom.
V rukách držal kyticu červených ruží a priblblo sa usmieval. Zamilovaný kretén, pomysleli by ste si. Bol naplnený takým množstvom optimizmu, že aj keby mu oznámili, že o tri minúty nastane koniec sveta, dokázal by na tom nájsť niečo pozitívne.
Konečne dorazil do cieľa - do parku Rimpletsekesgeliks. Chvíľu sa po ňom prechádzal a napokon si sadol na lavičku, spustil nohy na zem a čakal. Pozrel na hodinky. S Viktóriou sa mal stretnúť asi o desať minút. Spokojne si prešiel rukou po brade. Vtedy sa priamo pred ním zo zeme vynoril krt s dlhou sivou bradou.
„Dobrý deň," pozdravil úctivo Martin.
„Dobrý," zamrmlal krt a obzeral sa na všetky strany, „Kde to som doboha?"
„V parku Rimpletsekesgeliks."
„Ach tak... tak potom som tu správne."
„Áno? A čo tu máte za prácu?"
„Vieš, synak... ja som takzvaný „vymýšľač pointy."
„Ako?"
„Vymýšľam pointy."
„Vy vymýšľate pointy?"
„Áno... Konečne si pochopil."
Martin sa naňho pozorne zadíval.
„A pointy čoho ak sa smiem spýtať?"
„Čoho asi? Pointy kníh, poviedok, filmov... čohokoľvek... a v neposlednom rade tiež života."
„Života?"
„Musíš po mne furt opakovať?"
„Pardon, pardon."
„Prichádzajú za mnou ľudia z rôznych umeleckých sfér, aby som im pomohol..."
„S čím?"
„S pointami prirodzene. Čo sa tak sprosto pýtaš?"
„Prepáčte... len sa mi to zdá dosť neuveriteľné."
„Nie si jediný. Aj ten Ind čo tu raz bol, tomu nechcel uveriť. Ale napokon uveril."
„Aký Ind?"
„Už si presne nespomínam na meno... M. niečo... bol to filmár... prišiel za mnou so slzami v očiach a povedal, že sa úplne zamotal vo svojom umeleckom vnútre. Poradil som mu nejakú slabomyseľnú pointu a poslal som ho do riti."
„Hm... dobrá historka. A čo to bolo za pointu?"
„Och, keby som si tak pamätal... myslím, že to bolo niečo s mŕtvolami... už neviem."
Martin sa odmlčal a opäť sa zadíval na hodinky. Ešte päť minút... Dúfal, že nebude meškať.
„Ešte ste mi nepovedali," hovoril, „že akú prácu tu máte."
„A čo teba vlastne do toho, mladý?"
„Ja sa len tak pýtam... aby reč nestála."
„Musím tu vymyslieť pointu. Čo iné?"
„Pointu? A akú?"
„Pre tvoj príbeh."
Martin zažmurkal. Ani jemu samému sa nechcelo veriť, o čom spolu debatujú, ale napriek tomu musel uznať, že ho táto téma začala čoraz viac zaujímať.
„Ale ja žiadnu nechcem!" vyhlásil. Krt si ho pozorne premeral.
„Nemáš na výber. Si ďalší na zozname. To je skrátka ten posratý život. To nezmeníš."
Martin si odovzdane vzdychol.
„A akú... akú pointu mi vymyslíte?"
„Hm... neviem... možno by na teba mohol padnúť meteorit, nie?"
„Priamo teraz?"
„Prečo nie?"
„A myslíte, že by to bola kvalitná pointa môjho života?"
„Jasné... prekvapivá by bola určite."
„Ale nebolo by to také..."
„Aké?"
„Neprirodzene useknuté?"
Heď, ako to Martin dopovedal, lavička na ktorej sedel otvorila svoju nevymáchanú papuľu a chladnokrvne ho zožrala.
Krt sa zachichotal.
„Milujem ten moment prekvapenia!" povedal a zmizol pod zemou.
Dátum vloženia 22. 7. 2008 18:24V rukách držal kyticu červených ruží a priblblo sa usmieval. Zamilovaný kretén, pomysleli by ste si. Bol naplnený takým množstvom optimizmu, že aj keby mu oznámili, že o tri minúty nastane koniec sveta, dokázal by na tom nájsť niečo pozitívne.
Konečne dorazil do cieľa - do parku Rimpletsekesgeliks. Chvíľu sa po ňom prechádzal a napokon si sadol na lavičku, spustil nohy na zem a čakal. Pozrel na hodinky. S Viktóriou sa mal stretnúť asi o desať minút. Spokojne si prešiel rukou po brade. Vtedy sa priamo pred ním zo zeme vynoril krt s dlhou sivou bradou.
„Dobrý deň," pozdravil úctivo Martin.
„Dobrý," zamrmlal krt a obzeral sa na všetky strany, „Kde to som doboha?"
„V parku Rimpletsekesgeliks."
„Ach tak... tak potom som tu správne."
„Áno? A čo tu máte za prácu?"
„Vieš, synak... ja som takzvaný „vymýšľač pointy."
„Ako?"
„Vymýšľam pointy."
„Vy vymýšľate pointy?"
„Áno... Konečne si pochopil."
Martin sa naňho pozorne zadíval.
„A pointy čoho ak sa smiem spýtať?"
„Čoho asi? Pointy kníh, poviedok, filmov... čohokoľvek... a v neposlednom rade tiež života."
„Života?"
„Musíš po mne furt opakovať?"
„Pardon, pardon."
„Prichádzajú za mnou ľudia z rôznych umeleckých sfér, aby som im pomohol..."
„S čím?"
„S pointami prirodzene. Čo sa tak sprosto pýtaš?"
„Prepáčte... len sa mi to zdá dosť neuveriteľné."
„Nie si jediný. Aj ten Ind čo tu raz bol, tomu nechcel uveriť. Ale napokon uveril."
„Aký Ind?"
„Už si presne nespomínam na meno... M. niečo... bol to filmár... prišiel za mnou so slzami v očiach a povedal, že sa úplne zamotal vo svojom umeleckom vnútre. Poradil som mu nejakú slabomyseľnú pointu a poslal som ho do riti."
„Hm... dobrá historka. A čo to bolo za pointu?"
„Och, keby som si tak pamätal... myslím, že to bolo niečo s mŕtvolami... už neviem."
Martin sa odmlčal a opäť sa zadíval na hodinky. Ešte päť minút... Dúfal, že nebude meškať.
„Ešte ste mi nepovedali," hovoril, „že akú prácu tu máte."
„A čo teba vlastne do toho, mladý?"
„Ja sa len tak pýtam... aby reč nestála."
„Musím tu vymyslieť pointu. Čo iné?"
„Pointu? A akú?"
„Pre tvoj príbeh."
Martin zažmurkal. Ani jemu samému sa nechcelo veriť, o čom spolu debatujú, ale napriek tomu musel uznať, že ho táto téma začala čoraz viac zaujímať.
„Ale ja žiadnu nechcem!" vyhlásil. Krt si ho pozorne premeral.
„Nemáš na výber. Si ďalší na zozname. To je skrátka ten posratý život. To nezmeníš."
Martin si odovzdane vzdychol.
„A akú... akú pointu mi vymyslíte?"
„Hm... neviem... možno by na teba mohol padnúť meteorit, nie?"
„Priamo teraz?"
„Prečo nie?"
„A myslíte, že by to bola kvalitná pointa môjho života?"
„Jasné... prekvapivá by bola určite."
„Ale nebolo by to také..."
„Aké?"
„Neprirodzene useknuté?"
Heď, ako to Martin dopovedal, lavička na ktorej sedel otvorila svoju nevymáchanú papuľu a chladnokrvne ho zožrala.
Krt sa zachichotal.
„Milujem ten moment prekvapenia!" povedal a zmizol pod zemou.
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 1946
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Bielyk
perfektné!!!
Pripomína mi to Malého Princa!!!
Až na tú pointu....
Ale inak najlepšia próza, akú som tu čítal...
22. 7. 2008 19:08 - predpolnocna a.
naco sa rozpisovat perfekt. spracovaný text
a veeelmi sympatický krtkodobre edmund
22. 7. 2008 21:46 - Saphira
už len ten názov ma zabil
ale celkovo si myslím, že máš aj lepšie diela, tým nechcem povedať že by to bolo zlé
23. 7. 2008 11:33 - Universal Traveler
hehe dobreee
23. 7. 2008 17:28 - eufrozina
od nazvu az po koniec super
4. 11. 2008 23:39