Basnicky.sk

V duši bolesť skrývala,
po nociach ju púšťala,
aby sa prevetrala,
do vankúša plakala,
kapesníky zmáčala,
upokojiť sa nedala,
po dychu lapala.
Studňa v duši je však nemalá,
a tak opäť čerpala,
zas a znova plakala,
pokým vyčerpaním nezaspala.
Ráno slabá vstávala,
počas dňa nové facky zbierala,
do boja sily nemala,
nevedela odkiaľ by ich čerpala,
tak do duše sa skrývala,
sama stále ostávala,
masku cez deň nesnímala...
Patrí jej pochvala...
A večer, keď si líhala,
opäť studňu vylilala,
opäť ledva dýchala
a v žiali sa utápala,
pomoc a lásku potrebovala,
ako dlho tak plakala?
Krátko pomoc hľadala,
nikdy nič podobné nepoznala,
v studničke si umierala.