Stratené sú...dni, čo boleli,
že si tu nebol...so mnou.
Stratený je...strach,
strach , či sa vrátiš.
Stratené sú umlčané slová.
A aj ja som stratená,
v bludisku udupaných citov.
Už ani nebolí...už prebolelo.
Len divím sa, že sa divíš
a kladieš mi stále tú istú otázku:
„ Ľúbiš ma ?“
Sama neviem, čo cítim.
Viem len, čo už necítim.
Stratené sú ...city .
Dátum vloženia 19. 7. 2008 08:58mojesnenie1
Stratene sú...
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2014
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- DAN VAN MAR
keby sa tam neopakovalo stále slovo stratené by to bolo fajn,miestami sa mi to páčilo ale ako celok asi nie
19. 7. 2008 09:50 - Saphira
mňa rušili tie tri bodky...možno tam nemuseli byť, ja by som to dala asi d nového riadku....ale je to tvoja báseň
ono to nie je zle napísané, ale chýbalo mi tam niečo nové, niečo čo by ma oslovilo
19. 7. 2008 09:58