Basnicky.sk

Na ježka ostrihaný elf si na dlaň vysypal trochu bieleho prášku a s potešením ho na dvakrát vdýchol. Pred očami sa mu zakalilo, ale na tvári sa mu rozliezal blažený úsmev. Starý mág, ktorý stál obďaľeč ho nahnevane pozoroval.

„Nieže sa prefetuješ skôr než sa dostaneme na miesto!" zasyčal.
„Issstežžže nie," povedal elf a zamával vo vzduchu rukami. Nezaujatý pozorovateľ by si mohol vydedukovať, že z neho vanú akési „teplé prúdy." A nebol by ďaleko od pravdy.
Mág a elf boli na ceste už niekoľko dní. Ich cieľom bolo mesto Etrion, kde plánovali rozbehnúť svoje obchody. Presnejšie povedané, plánoval to iba mág. Elf sa k nemu pridal len pred pár dňami a keďže bol závislý od koksu, ktorého mal mág vo vreckách požehnane, tak sa ho nebolo možné striasť. Stále len poskakoval dookola s jazykom na prsiach a dožadoval sa ďalšej dávky. A mág ju mal. Bol totiž drogový díler. Ale v poslednom čase sa mu príliš nedarilo. Obchody sa nehýbali.
„Úpadková doba," povedal včera večer elfovi. Ten len potriasol hlavou a šňupol si ďalšiu dávku. Teraz ich od Etrionu delilo len pár kilometrov.
Etrion...
Toto mesto si vybrali z jednoduchého dôvodu. Sídlila tu jedna z mnohých náboženských organizácií. Čiže ľudia bez hriechov, nepoznajúci pôžitky života. Stačí iba rozhodiť siete.
Na kontinente bolo podobných náboženských miest plno a stále pribúdali nové. Všetci mali nejaké posvätné objekty. Svätý jeleň, svätý toaleťák, dokonca aj svätý Nechet pravej nohy Jeho Excelencie Arpáda Domašľaka. Nikto síce presne nevedel, kto Arpád Domašľak bol, ale to je jedno. Hlavný bol TEN nechet.
Pokiaľ si mág hmlisto pamätal v Etrione ľudia uznávali nejakého týpka, ktorý skonal na kríži. Úbožiaci, pomyslel si, to si nevedia vymyslieť niečo originálnejšie?
Starec pokrútil hlavou a nakopol elfa, ktorý sa pred ním krútil v prachu. Pokračovali v ceste. Už z diaľky však videli, že niečo nie je v poriadku. Podľa mágových odhadov sa už pred nimi mali jasne črtať obrysy mesta. Mnoho veží, domov, palácov, pizzerií... Miesto toho tam však trónila jedna obrovská čierna guľa. Akoby na mesto padol čierny mrak.

„To nevyzerá dobre," povedal mág a zaškrípal zubami.
„Čo to znamená, majstre?" spýtal sa elf.
„Nemusíš ma volať majstre.
„Dobre, majstre."
„Neviem, čo to znamená."
„To je zlé."
„To áno."

Chvíľu mlčali. Napokon mág navrhol, aby pokračovali v ceste. Chcel zistiť, čo sa s tým mestom stalo. Už odjakživa mal slabosť pre záhady. Keď však dorazili na miesto, neboli o nič múdrejší. Zdalo sa, že na mesto dopadla akási ťažká tmavá guľa. Vyčnievali z nej malé krídelká a dymilo sa z nej.

„Čo to môže byť?" zaujímal sa elf.
„Pripomína mi to bubon do pračky," uvažoval nahlas mág.
„Nevedel som, že bubon do pračky má krídla."
„O to práve ide. Nemá."
„A z toho vyplýva...?"
„Že to nie je bubon do pračky."
„Tak čo to potom je?"

Starec si prešiel rukou po splesnivenej brade a čosi zamrmlal.

„Nech je to čokoľvek," povedal po chvíli, „zdeštruktovalo to celé mesto."
„Prepáčte, majstre? Ako ste to povedali?"
„Zdeštruktovalo."
„Zdeštrukt-čo?"
„Zničilo," upresnil mág. Elf pokýval hlavou. Odrazu však čosi zasyčalo a z domnelého pračkového bubnu sa vysunuli zvláštne schody. Nebolo pochýb. Bola to vesmírna loď. Schody sa sunuli k zemi. Elf uskočil. Mág neuskočil. Elf mlčal. Aj mág mlčal. Elf bol posratý. Mág bol pošťatý.
Od strachu.
Schodíky sa dotkli zeme a z tmavej gule vyšla pozoruhodne vyzerajúca bytosť. Mág sa zamračil.

„Kto ste?" zavrčal. Mimozemšťan zasmrkal a zalistoval v slovníku.
„Mimozemšťan," povedal.
„Čo?" nechápal dedo.
„Som z planéty Agros," povedal ufón. „Patrím k rase super-inteligentných vlasových korienkov."

Mág zaškrípal zubami.

„A kto ste vy?" spýtal sa návštevník.
„Mne hovoria mág," povedal starec.
„Prečo?"
„Pretože som... mág."
„Hm... a tvoj kamoš?"
„Hovoria mi Elf," povedal elf a mierne sa uklonil.
„Pretože si... elf?" tipol opatrne ufón.
„Nie. Ja sa volám Elf."
„Ach tak."
„Čo tu máte na práci?" spýtal sa mág.
„Do toho vás vôbec nič nie je," odsekol mimozemšťan.
„To sa mýlite," zasmečoval mág.
„Ako to myslíte?"
„Práve ste totiž zničili významné mesto Etrion."
„Čím bolo také významné?"
„Malo vysoký agrársky priemysel a uctievalo falošné modly... A vy ste ho zničili!"
„Ale bolo to nechtiac."
„Nechtiac?"
„Áno. Došlo mi palivo. Bol som nútený núdzovo pristáť."
„A to ste to museli napáliť priamo do centra mesta?"
„No áno... V škole nás učili, že máme pristávať len na veci, čo sú v pohybe. A v tom meste sme zaznamenali zvýšenú intenzitu...," významne sa odmlčal a hľadal správne slovo. „Pohybu," dodal napokon.
„Vidno, že vás v tej škole učia samé sprostosti," povedal mág.
„Ani by som nepovedal," usmial sa vlasový korienok. „Ale to všetko je otázka odlišnej mentality."
„To však nič nemení na to, že ste povraždili milióny ľudí."
„Ale bolo to nechtiac."
„Áno, to ste už spomínali."
„Opakovanie je matka múdrosti."
„Nech je ako chce," nedal sa mág. „Ste vrah! A to nehovoriac o tom, že ste nám pokazili obchody!"
„Obchody?"
„Hej! Tí ľudia boli totiž naši potencionálni zákazníci!"
„Ale čo?" povedal posmešne ufón.
„Je to tak. Ja som totiž díler!" hrdo vypäl hruď.
„MY sme díleri," zakvičal elf zlostne.
„Ach, áno iste," odkašľal si mág.
„Díleri?" nechápal vlasový korienok. „A čo dílujete?"
„Ako prosím?"
„Čo predávate?"
„Halucinogénne preparáty a drogy."
„Ako napríklad?"
„Koks, meskalín, magické hríbiky, herák, crack, práškový cukor..."
„Práškový cukor je droga?"
„Tomu verte," usmial sa starec. „Stačí si trochu šňupnúť a razom ste v siedmom nebi! Chcete vyskúšať? Pre turistov mám špeciálne zľavy."
„Nie, ďakujem," povedal mimozemšťan. „Mám dosť vlastných zásob."
„Čože?"
„No áno," pokrčil plecami. „Tiež tak trochu podnikám. Mám na lodi niekoľko ton istej špeciálnej drogy. Je to zmes hliny, pušného prachu, mačacích exkrementov a soli. Fakt ostré. Prebúdza to v ľuďoch krvilačné chúťky."

Mág vytiahol notes a rýchlo si zapísal recept.
„O tom som ešte nepočul," povedal.
„Nie?" vlasový korienok pozdvihol obočie. „Ten fet je známy po celej galaxii. Takmer," dodal.
„Ako takmer?"
„Rozhodli sme sa ovládnuť celý trh," vykladal ufón. „A keďže jediné miesto, kde tú drogu zatiaľ neskúsili je táto... ehm... diera, tak... voilá... Som tu!" luskol prstami.
„Tak moment!" zrúkol mág. „Neviem o čo vám ide, ale hovorím vám dopredu, že s nami v tejto špinavej záležitosti nepočítajte!"
„Ale veď ja s vami nepočítam."
„Nie?" začal mág strácať pôdu pod nohami.
„Isteže nie. Mojim cieľom - ako aj cieľom mojich kolegov - je zničiť vás. Ste konkurencia."
„Aha, aha," zavrčal mág. „Tak o toto vám ide, čo? Chcete zaplaviť trh, čo?"
„Konečne vám zaplo."
„Chcete nás zničiť?"
„Správne."
„Chcete schramstnúť všetkých zákazníkov?"
„Už sa opakujete, pane," povzdychol si ufón.
„Prepáčte, ale možno som to zle pochopil... Vy nás chcete akože zničiť... po obchodnej stránke veci?"
„Po životnej stránke."
„Toho som sa obával."

Starec si sťažka vzdychol. Elf si šňupol ďalšiu lajnu a zadíval sa naňho.

„Čo spravíme, majstre?"
„Nevolaj ma majstre!" zavrčal mág a nakopol ho do tváre. Vtedy sa však znenazdajky nad hlavami všetkých hrdinov a anti-hrdinov zhmotnila nejaká čudne vyzerajúca kreatúra. Mala tvar tak tridsaťročného muža v dlhom plášti. Tmavé dredy mu padali na plecia. Oči sa mu leskli, ako psie gule. Usmieval sa.

„A toto má byť čo?" spýtal sa poplašene mág a ukázal na prízrak. „Tvoja práca?" prehodil smerom k ufónovi. Ten sa tváril značne zmätene.
„Nie," vytisol so seba napokon.
„Nie som ničia práca," povedal duch. „Som alfa aj omega. Som duch svätý. Som boh."
„Kde si študoval?" zaujímal sa mág.
„Prečo?" podivil sa duch.
„Toľko titulov nemal ani Einstein..."
„To nie sú tituly. To je moja... moja..."
„Áno?"
„Podstata," konečne našiel správne slovo.
„Aha," pokýval hlavou mág. „A kto si?"
„Som alfa aj omega. Som..."
„Áno, áno...," hodil rukou. „A máš aj nejaké meno?"
„Horác."
„Kto?"
„Horác. Som brat Ježiša Krista z tretieho kolena a zároveň Buddhov strýko a taktiež otec Aštara Šerana. V Etrione som bol uctievaný. A taktiež som mám pobočky aj v Ekliabate, Urugu, Tretnaku a..."
„Nehral si náhodou bowling za USA?" skočil mu do reči mág.
„Nie."
„A tvoj brácho?"
„Myslím, že si občas zahral. Ale len pasívne. Veď viete... hrať bowling je hriech!"
„Myslel som si to."
„Môže mi niekto vysvetliť," zaprskal odrazu mimozemšťan, „čo sa tu dopekla deje?"
„Prišiel som vás spasiť," povedal Horác a priblblo sa škeril.
„Spasiť?" opáčil mág.
„Áno."
„Zbytočne si meral cestu, dobrý muž. My spasenie nepotrebujeme."
„A čo láska? Tú potrebujete?"
„My nepotrebujeme ani hovno!"
„Úbohé stvorenia!"

Mág si odpľul a zadíval sa na mimozemšťana. Ducha sa snažil ignorovať.

„Myslím," povedal, „že by sme mali pokračovať v našej dohode."
„Nijakú sme nemali," pripomenul ufón.
„Práve som ju vymyslel."
„O akú dohodu ide?"
„Čo keby sme si ten drogový trh podelili?"
„Ha!" zvolal Horác víťazne a vystrel k nim ukazovák. „Ha!"
„He?" mág zdvihol obočie
„Ha!"
„He?" mimozemšťan zdvihol obočie
„Ha!"
„He?" elf zdvihol obočie.
„Presne pred týmto vás chcem ochrániť," riekol Horác.
„Pred čím ako?" nechápal mág.
„Pred drogami."
„Pred drogami?"
„Áno. Drogy sú zlo."
„Keby si ich vyskúšal, hovoril by si niečo iné," uchechtol sa elf a šľahol si.
„Prečo by drogy boli zlo?" predral sa do dialógu mimozemšťan.
„Pretože škodia zdraviu a sú nelegálne!"
„Ta to pŕŕ! My na to máme papiere," usmial sa emzák. Papiere! Akoby to všetko vysvetľovalo.
„Moje drogy sú špecialita!" nedal sa mág. „A rozhodne sa ešte nikto nesťažoval. Neprestanem ich predávať, len preto, že to TEBE vadí!"
Potom sa zadíval na mimozemšťana. Už ho opustila všetká trpezlivosť.

„A ty - pokiaľ sa nechceš dohodnúť - láskavo vypadni z môjho teritória!" zavrčal. „Choď si tie splašky predávať inde!"
„Ráč vážiť slová!" doporučil mu vlasový korienok. Mág zlostne zaškrípal zubami, bojovne zareval a vrhol sa na mimozemšťana. Zvalil ho do prachu a začal ho tĺcť palicou.

„Prestaňte!" zakvílil Horác.
„Sklapni, opičí ksicht!" doporučil mu mág. Horác teda mlčal a pozoroval to. Z bezpečnej vzdialenosti, prirodzene. Ruky mal zopäté a pohoršene krútil hlavou.
„Ach, toľká krutosť!" lamentoval. Mág si vytrel z očí sivý sliz a zadíval sa na mimozemské telo. Pokrútené. Vyschnuté. Mŕtve. Zachrchlal a odpľul si.
„Tak konečne máme trh pre seba," povedal. Elf, ktorý si práve balil jointa opretý o vesmírnu loď pokýval hlavou.

„Fakt dobré, majstre, fakt dobré."
„NEHOVOR mi majstre!"

Mág potiahol nosom a zahľadel sa na Horáca.

„Čo zízaš?" zakričal. Horác nepovedal nič. Bol paralyzovaný strachom. Moc, akou disponoval tento starý muž, ho totálne prekvapila. Nebol si istý, či by ho dokázal poraziť v prípadnom súboji. A bez násilia? Nemožné.

Starý mág pristúpil k elfovi a vylepil mu.

„Pôjdeme na sever," oznámil potom. A znova mu vylepil.
„Tam bude plno zákazníkov," dodal. A zase mu vypálil.
„Prečo ma bijete, majstre?" spýtal sa elf.
„Len si vybíjam sklamanie."
„Och, aha. Pokračujte."

A starec pokračoval. Pokračoval aj vtedy, keď spolu so svojím súputníkom prešli roklinou a zmizli v diaľke. Horác sa zatiaľ vznášal vo vzduchu a klipkal očami. Mnohé myšlienky sa mu preháňali hlavou. Potiahol nosom. Zacítil omamnú vôňu exkrementov, soli a ešte niečoho. V ústach sa mu zbiehali sliny. Úplne ho to opantalo. Rozhliadol sa. Tá vôňa vychádzala z tej lode...

***

O deň neskôr, v miestach kde kedysi stál Etrion, zahynul drastickou smrťou istý kočovník, ktorý tadiaľ prechádzal. Podľa očitých svedkov, to čo ho roztrhalo na sračky vyzeralo ako človek s jasnou žiarou nad hlavou, v dlhom plášti, s dredami až po plecia. Vzhľadom na to, že sa tento popis až príliš dobre hodil na modlu istej cirkevnej organizácie, okamžite bolo na prípad uvalené prísne informačné embargo.