Basnicky.sk

UPOZORNENIE:
TENTO PRÍBEH VYCHÁDZA ZO SKUTOČNÝCH UDALOSTÍ A ČERPÁ Z JEDINÉHO OFICIÁLNE CIRKVOU UZNANÉHO EXORCIZMU KU KTORÉMU DOŠLO NA SEVEROZÁPADNE AŽ JUHOVÝCHODE USA V TRIDSIATICH AŽ SEDEMDESIATICH ROKOCH NEZNÁMEHO TISÍCROČIA.

KVÔLI TOMU, ŽE VYŠETROVANIE DVOCH ÚMRTÍ, KTORÉ PRI VYČERPÁVAJÚCOM EXORCIZME NASTALI, EŠTE STÁLE NEBOLO ZASTAVENÉ, BOLI NIEKTORÉ MENÁ KVÔLI OCHRANE POŠKODENÝCH ZMENENÉ.

***

Exorcista Rumaniemi Osraldescu nemal dobrý deň. Práve sa vrátil od biskupa, ktorý mu so širokým úsmevom oznámil, že mu znížil plat o desať korún. Nemysliteľné! Človek, ktorý vykonáva tak náročnú duchovnú činnosť a ponúka svoje služby do prenájmu, musí takto biedne živoriť! Keď mu však jeho nadriadený pripomenul, že skromnosť je pre farárov prvoradá, Rumaniemi ho poslal do horúcich hovien a biskup ho následkom toho vyhodil. Exorcista teraz sedel vo svojej kancelárii a pofajčieval marihuanu. To robil vždy, keď sa potreboval upokojiť. Ešte však nepotiahol ani ôsmy raz a dvere jeho kancelárie sa rozleteli. Dnu energicky vošla pomerne mladá žena a upravovala si vlasy, ktoré jej padali do očí. Rumaniemi rýchlo rukou rozohnal dym a zahasil jointa.

„Vy fajčíte?" žasla žena. Exorcista zakašľal.
„To sú nikotínové cigarety. Niečo ako žuvačky," povedal. „Snažím sa prestať."
„Chápem."
„Ako vám môžem pomôcť?"
„Moje meno je Rozamunda Filolová a chcem si vás najať!"
„Dobre," povedal Rumaniemi a vytiahol zápisník. „O čo ide?"
„O posadnutosť."
„Hm. A ste si istá?"
„Nie tak celkom. Ale vyzerá to tak."
„Ako?"
„Ako posadnutosť."
„Chápem."

Rumaniemi čosi načmáral do zápisníku.

„Viete," povedala Rozamunda, „ten posadnutý je zhodou okolností niekto mne veľmi blízky..."
„Ako sa uňho tá posadnutosť prejavuje?"
„No... napríklad hovorí rôznymi jazykmi."
„A ďalej?"
„Pláva cez strop a také tie veci."
„Cez strop?"
„Áno."
„Hmmm," exorcista začal zamyslene obhrýzať ceruzku. „Je to váš manžel?"
„Nie, nie," pokrútila hlavou. „Môj syn."
„Biologický?"
„Nebuďte drzý!" zaprskala.
„Prepáčte. Ale sú to veci, ktoré potrebujem bezpodmienečne vedieť."
„Áno," zasyčala. „Je biologický."
„Tak to má byť."
„Prečo?"
„Lebo to tak chce náš pán."
„On vám to povedal?"
„Nie."
„Tak odkiaľ viete, že to chce?"
Rumaniemi prešiel otázku zdvorilým mlčaním a po chvíli povedal:
„Dobre, pani. Myslím, že sa na to môžem podujať."
„Ale mali by ste niečo vedieť."
„Čo?"
„Môj syn je ovca."

Rumaniemi Osraldescu sa odmlčal. Prešla minúta. Mlčal. Prešlo päť minút. Ticho. Exorcista mlčal plných desať minút.

„Pochopili ste?" spýtala sa Rozamunda.
„Váš syn je... ovca?"
„Áno."
„A nie náhodou baran? Keď už..."
„Nie. Ovca."
„Ale veď ste tvrdili, že je biologický."
„Áno. A za tým si stojím."

Exorcista sa na ňu pozorne zadíval.

„Radšej sa na nič nepýtam," zamručal.
„Ale to by ste mali."
„A prečo?"
„Aby ste tento prípad lepšie pochopili."
„Obávam sa, že na ňom nie je nič na chápanie," povzdychol si exorcista a obliekol si kňazský kabát.

***

„Ako sa vlastne volá?" spýtal sa Osraldescu. Stál spolu s Rozamundou pred izbou jej posadnutého syna a vdychoval vzduch plný mrkvy a bôčikov, ktorý odtiaľ vanul.
„Nemá meno," povedala Rozamunda.
„Ako ho potom voláte?"
„Synček, synku, synáčik a... Ovca."
„Aha."

Rumaniemi si poupravil štólu a v ruke zovrel palisandrový krucifix. Kedysi vyháňal diabla portvišom, ale keďže sa tá metóda neosvedčila, musel pristúpiť k radikálnym zmenám.

„Idem na to," oznámil vystrašenej matke a vošiel do izby. Posadnutý ležal na dlážke a obhrýzal mrkvu. Skutočne bol ovca.

„Zdravím," povedal exorcista. „Som ctihodný páter Jeho excelencia Rumaniemi Osraldescu."
„A ja som ovca!" povedal posadnutý tak trochu nahnevane.
„Áno... ehm... To vidím."
„Prečo ste prišli?"
„Tvoja matka ma zavolala. Vraj ťa posadol diabol."

Zver si pohŕdavo odhryzol kus mrkvy.

„Nikto ma neposadol," povedal.
„No vieš... To by som netvrdil."
„Prečo?"
„Vyzeráš totiž, ako ovca. A to nie je práve normálne."
„Tak vyzerám už od narodenia."
„Tak prečo si potom tvoja matka myslí, že v tom má prsty satanáš?"
„Pretože si chcem dať zmeniť pohlavie."
„Čože si chceš dať?"
„Zmeniť pohlavie."

Exorcistovi sa zakrútila hlava. Čo tu vlastne robím? blesklo mu mysľou. Rozprávam sa s transsexuálnou ovcou! Kriste, keby to videla matka... Pri tej predstave sa viditeľne roztriasol.

„Je vám zima?" spýtal sa mladík.
„Nie... nie," koktal Osraldescu. „Ale totiž... Ak dovolíte... Prečo si chcete dať zmeniť... no to oné..."
„Pohlavie?"
„Hej."
„Pozrite sa na mňa páter!" povedal a vyskočil na rovné nohy. „Dobre sa pozrite! Čo vidíte?"

Rumaniemi sa pozrel. Videl ovcu.

„Vidím ovcu," povedal mdlo.
„Správne!"
„A to je ten dôvod?"
„Samozrejme, kurva! Som predsa uveznený v ženskom tele! V ovčom tele!"
„Rozumiem."
„Musí sa zo mňa stať baran! Mám mužskú dušu."
„Zvieratá nemajú dušu."
„Vyserte sa na dogmy, páter!" doporučil mu chlapec. „Toto je nová doba."
„Ale je to nemorálne..."
„Iste, uznávam, že sa to tak môže javiť."
„A je to hriech."
„Nebuďte upätý, otče! Mňa predsa tiež stvoril Všemohúci, nie?"
„Asi musel byť riadne sfetovaný."
„Vravíte niečo?"
„Vravím, že áno."

Zver slabo zavrčal a vrátil sa k načatej mrkve.

„Vaša matka sa tiež zmienila," povedal Osraldescu opatrne, „že rozprávate rôznymi hlasmi."
„No áno," pripustil s previnilým myknutím pliec. „Ale to sa stáva každému..."
„Myslíte?"
„Jasné. Každý predsa mení intenzitu svojho hlasu, nie?"
„To áno..."
„Tak vidíte."
„A vraj tiež plávate cez... ehm... strop."
„Len keď si dám trochu halucinogénnych alkaloidov."
„Prosím?"
„Meskalín," zavrčal.
„Ten som ešte neskúšal."
„Nie?" spýtal sa prekvapene. „A čo ste potom robili zamlada?"
„Učil sa bibliu naspamäť."
„To je odporné."
„Len som sa snažil rozširovať slovo božie."
„Prestaňte trepať kokotiny, páter! Buďte tak láskavý!"
„No dobre...," odkašľal si exorcista. „Vidím, že posadnutosti tu skutočne nič nenaznačuje. Teda okrem... okrem...," mávol rukou.
„Môjho vzhľadu," pomohol mu synátor.
„Ach áno. Presne. To je však problém," dodal.
„Ako to?"
„Nedostanem výplatu."
„To je váš problém."
„Hej. Presne o tom hovorím."
„Neviem prečo o tom hovoríte mne, keď je to váš problém."
„A komu to mám hovoriť?"
„Predsa sebe."
„Nie som schizofrenik."
„To možno nie, ale nikdy nemôžete vedieť!"

Osraldescu zaškrípal zubami a zovrel krucifix. Už dlhšie bol rozhodnutý čo urobí. Potreboval iba vhodnú zámienku. A tá prišla.

„Však ja ťa naučím móresom, ty čubčí syn!" zaškrečal a zahnal sa krížom. Trafil ukážkovo. Priamo doprostred ovčej hlavy. Mladík v tele ovce sa zosypal na dlážku. Exorcista nad ním stál a snažil sa pochopiť čo práve urobil. Pristúpil k telu a skúsil pulz. Nič.

„Tak som ho zabil," povedal si. „No a čo," dodal. „Jebal to pes, kurva," dodal opäť.
Temne sa usmial a obrátil sa na odchod. Nemal výčitky svedomia. Nebola jeho vina, že umrel. Nebol stvorený pre tento svet. A koniec-koncov, bolo by cynické obviňovať ho z jeho smrti, keď naše ruky vedie predsa Boh, nie? Takže je to Jeho vina! Osraldescu si pogratuloval, že z toho dokázal vykorčuľovať tak ľahko. Vyšiel na chodbu.

„Čo je s ním?" spýtala sa Rozamunda nervózne. „Je v poriadku?"
„Bohužiaľ... Neprežil to," povedal exorcista a tváril sa pri tom maximálne zdesene.
„Čo? Naozaj?" spýtala sa matka. „No čo už... Aspoň bude pečienka. Ďakujem, páter," dodala a vtisla mu do ruky peniaze.

Exorcista sa na ňu nevraživo zadíval. Tak trochu dúfal, že ho pozve na večeru. Ovčiu pečienku už nemal odvtedy, čo jeho matka, daj jej pánboh nebo, otrčila kopytá. Vyšiel na ulicu a vdýchol svieži letný vzduch.

„Ale aj tak je ten život nádherný," povedal si. V tej chvíli mu však nad hlavou zahrmel hlas:

„To si nemal!"

Osraldescu sa zadíval na nebo. V ťažkých oblakov vybehol blesk, zakľukatil sa a potom vrazil priamo do exorcistovho čumáka.
Ach nie, pomyslel si dôstojný páter predtým než sa rozprskol na molekulárne sub-eta atómy, už zase...
Nikto nevie, prečo si farár myslel práve toto, ale isté je, že keby sme to vedeli, stratilo by to pre nás veľkú časť pôsobivosti. Jediné, čo môžeme vydedukovať (a zároveň to predostrieť ako varovanie) je nasledujúca rada: Nebuzerujte transsexuálne ovce! Môže na tom závisieť váš život!