Basnicky.sk

Sedím tu a jedna melódia sa mi črtá hlavou,
niekto tú melódiu nôti na staré piano,
snažím sa zachytiť každý okamih preto si hlavu kropím pod vodou,
odhodlane som vstal a pobozkal ráno.
Dnes v to zabudnuté ráno,
neviem kto spal vedľa mňa mám výpadok veľký,
nezobudil ma TVOJ bozk ale iba upršaný vánok,
tá bolesť mi vymazala všetky myšlienky.
A nejaká blondína, tá je moja nočná mora
myslím, že je stále v mojej posteli,
je to, ako keď snívam o filme a niekto s toho filmu na mňa volá,
nechcú so mnou nič mať, keď som mŕtvy.
Vstal som a pobozkal ten vánok,
keď už mi ukradol aj posledný spoločný spánok,
zatiaľ čo sme hovorili,
o všetkom, v čo by som chcel veriť,
ty si však rozhodla za nás to čo by sme nikdy neodhodili,
o tom ako si prerušila jednu pevnú niť.
Vravela si o láske a vernosti,
tie slová sa mi vryli do pamäte aj do kostí,
čo pre mňa znamenáš,
však ten nedopovedaný hovor už nie je náš.
Chcel by som ťa položiť do postele z ruží,
ja som však spal v posteli črepín čo sa mi ocitli v mojej koži,
chcem byť tak blízko, ako blízko je svätý duch,
a položiť ťa do postele z ruží,
tak blízko až kým neutíchne ten besný ruch,
a v tej posteli chce srdce vedľa TEBA spať po tom túži.
Som tak ďaleko,
že každý môj krok mieri k domovu,
tak vzdialený od teba, že tam nedovidí žiadne oko,
ja však zbieram odvahu zakaždým zas a novú,
aby som ti zavolal z búdky na diaľnici,
aby som sa s tebou stretol každú noc po telefóne,
namiesto toho sedím v moteli pri studenej pizzi,
stále počuť iba jeden song v obsadzovacom tóne.
Alebo je to také ťažké dovolať sa,
než ma ten vták na drôtoch, donesie k tebe,
zavriem len oči a zašepkám tvojej duši aj sebe,
miláčik, slepá láska je naozajstná, to poznanie je nadpozemská krása.
Chcel by som ťa položiť do postele z ruží,
preto, lebo moje SRDCE smädom po tebe sa súži,
sedím v motelovom bare, whisky už vyschla,
barmanovi sa z úst vykotúľala jedna veta,
tá veta na mňa pozrela,
musel som ísť od tiaľ,
to preto, že k smrti som sa smial.
Teraz, keď zavieraš oči,
vieš, budem na teba myslieť,
zatiaľ čo tá blondína zo strechy motela skočí,
dnes v noci nebudem sám budem nad oceánom letieť.
Ale ty vieš, že to neznamená,
že nie som osamelý,
nemám nič, čím by som dokázal nemám v občianskom žiadne cudzie mená,
ale pravdou je, že si to ty, pre čiu ochranu by som zomrel aj slepý,
Chcel by som ťa položiť do postele z ruží,
Ja som však spal na črepoch čo sa mi ocitli v mojej krvácajúcej koži . . .