Keď sen mi stiera
z očí mojich blen,
keď dňom začínam
myslenie a sen,
keď nemodlím sa,
viem,
že vždy len teba
chcem
a
klamem seba
len?
Tma sadá mi na zmysly,
raz rozsvietim ju, viem.
Vietor mi vyciciava kyslík,
ja zastaviť ho
chcem.
Hromy a blesky bijú,
tvár plesá v smútku fráz.
poď a chyť ma za šiju,
nech neklesám ku dnu,
zas.
Dážď steká mi po líci?
či opäť raz zas len slza slaná?
príď slnko, vysuš trpkosť v srdci,
nech nie som stále, vždy viac...
sama.
Dátum vloženia 15. 7. 2008 22:40ludiana
--až na samé dno--
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1358
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- ludiana (napísal autor básne)
prepáčte mi túto moju tvorbu len,
lebo dnes mám dosť blbý a smutný deň,
no polepším sa, sľubujem.
15. 7. 2008 22:41 - DAN VAN MAR
nemáme ti čo prepáčiť ludi, veď je to krásne celé
15. 7. 2008 22:43 - sisi28
je to tvoje momentálne cítenie páči sa mi básenka je skvelááá tie obrazy no super
15. 7. 2008 23:26 - Carlo
Styl akym si to napisala je uplne perfect+ sa mi paci:tvár plesá v smútku fráz.... a posledna strofa... a cele..precitene, fakt super
16. 7. 2008 00:08 - niklíkov
precítené až po kosť! dobre
16. 7. 2008 07:58 - ludiana (napísal autor básne)
to som nečakala, ďakujem .
16. 7. 2008 08:49 - milson5
páči sa mi
16. 7. 2008 10:47 - jonqa
aj mne s anajviac páči tvár plesá v smútku fráz ...môže byť
16. 7. 2008 17:01