Pri prvých lúčoch slnka a posledných kvapkách rosy,
ked posledný lúč luny a hviezd zhasínal,
v kútiku duše pýtam sa kto si ?
Pod šírim nebom som na teba spomínal.
Pamätám si na tie časy, ked sme sa obaja verne ľúbili, ked pod stromom śepkali sme si slová,
keď sme si vernú lásku sľúbili, ty jediná si môjmu srdcu blízko bola.
A teraz ? Slnko zapadlo, rosa nepadá
a moje srdce ziaľom upadá.
Dátum vloženia 3. 10. 2005 17:33KJL
Koniec
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1228
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti