Basnicky.sk

viem , že láska v sebe nosím
viem už ubehlo mnoho nocí
sponienky
ostali kdesi vo svetle dní
ticho byť

nie už už nemôžem nikam skryť
aj keď ma tak páli každý dotyk
cestou ma prevadzajú tmavé tiene
ja viem , že musím isť ďalej
pozbierať sa so zeme

už nič nepredstierať
už ti nechcem láska ubližovať
už bolo dosť sĺz
no bolesť nechce odísť

necháva ma tu v tichu
uplne samú
s tebou
so spomenkou
boľavou

no už nebojujem s ňou
poddávavam jej
poddávam sa starej láske
čo ostala krehká
čo ostala mocná

povedz mi vietor
prečo si ju ku mne teraz privial
myslela som , že osdvial
lebo si musel
veď kat už dávno na do mnou vykonial
svoj ortiel
on už vykonal ten diel

prečo už znova musim
balancovať na prepasťou
prechádzať sa dávnou minulosťou
ako vtedy
keď som milovala

tak veľmi jedného človeka
prečo mi tie zakazané brány
znova odomikáš
len tak

bez vahovania
so slovami trpkosti
možno preto , lebo si
stará láska
ostala nedokončená

pýtaš si takto starú dáň
odieraš do starých rán

dufam , že raz sa mi brány znova
otvoria
moja duša sa očistí od Teba
-moja kedysi krásna
no bolestná láska .